20. október - Deň stromov

Na dvore Schaubmarovho mlyna rastie majestátny strom moruše čiernej, ktorého vek arborista Ing. arch. Tomášom Šataník odhadol na 250 rokov. Tento už senescentný strom vysadili pravdepodobne v období výstavby budovy mlyna, ešte pred príchodom Schaubmarovcov.

Obvod jeho už prasknutého kmeňa je 360 cm a jeho koruna je stále hustá a široko rozložená. Každý rok rodí tmavočervené plody, ktoré sa ľudovo nazývajú aj maliny stromové. Sú jedlé, šťavnaté, podlhovasté a  sladkokyslé, keď sú zrelé.

Už starí Rimania pripisovali plodom moruší dobré tráviace a  antitoxické účinky. Dokonca odvaru zo sušených listov sa prisudzuje adstringentný (zvieravý) účinok, regulačné pôsobenie na hladinu krvného cukru, a preto sa odporúča pri cukrovke a ochoreniach pankreasu.

Druh moruše, ktorý rastie na dvore mlyna, sa označoval za vzácny druh moruše trnavskej (Morus trnaviensis), ktorá sa ako druh stala témou sporu dvoch skupín odborníkov. Kým jedna ju uznávala ako nový druh moruše, ďalšia tvrdila, že český botanik Karel Domin, ktorý ju v roku 1947 nazval a popísal na základe konárika z Častej (okres Trnava), sa pomýlil a nerozpoznal morušu čiernu (Morus nigra). Mohlo sa tak stať kvôli tomu, že porovnávací materiál Dominovho univerzitného herbára bol veľmi skromný, alebo, ako on osobne priznal, „pohříchu dosti skrovný"… Dnes je oficiálne uznávaný len názov moruša čierna. Moruša trnavská je jej synonymom.

Moruše sú zaujímavé aj pre svoj netradičný spôsob šírenia. Staré stromy s dutinami sa okrem rozmnožovania semenami rozširujú aj netradičnou cestou, podobne ako vŕby, tak, že sa ich kmeň rozčesne a  konáre v mieste kontaktu so zemou zakorenia a vytvoria „nové stromy".

Arboristi Tomáš Šataník, Matej Kolenič a Jakub Kováč návštevníkov počas nedávneho Víkendu otvorených parkov a záhrad previedli odborným arboristickým orezom tohto starého a vzácneho ovocného stromu. Tento program vznikol v spolupráci s organizáciou ISA Slovensko a arboristov bez nároku na honorár.