Alžbeta Güntherová – Mayerová (1905 – 1973) je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej umenovedy. Napriek tomu, že komunistický režim jej zavraždil manžela a ona sama čelila opakovaným perzekúciám, celý život neúnavne pracovala na poli umenovedy, múzejníctva a pamiatkovej ochrany.

Máte už dosť zhonu, stresu a deadlinov? Aj my! Preto sme pripravili oddychový diel podcastu, v ktorom sa obzeráme za peknými kultúrnymi zážitkami roku 23. V rámci interného tímu sme sa rozprávali o našich pracovných aktivitách, ale aj koncertoch, divadlách, knihách či seriáloch.
Ak chcete vedieť, ako znejú moderátorky "v civile" a čo ich baví na kultúre mimo vizuálneho umenia, pustite si vianočný špeciál. Na záver dostanete aj pár tipov na vianočné darčeky.

Vydávanie kníh je, zvlášť v prípade malých vydavateľstiev, v istom zmysle tvorbou či kurátorskou prácou. S vydavateľkou (filozofkou, kurátorkou a poetkou) Ivanou Komanickou sa Petra Hanáková rozpráva o hlavných líniách košického vydavateľstva Horská lucerna, ktoré síce vzniklo len nedávno, ale za sebou má už prvý tucet kníh. Čo spája poéziu, trúchlenie, šľachtenie ruží, detskú knihu a výtvarné „art books“? A máme pre tieto „žánre“ dosť čitateľov a čitateliek? Ako (si) Ivana objavuje autorov/autorky, čo ju na vydavateľskej práci baví, čo hnevá a ako je sama osobne zaangažovaná v tejto komplexnej tvorivej práci?

Vedeli ste, že Slovenská národná galéria vydáva aj knihy? Publikačná činnosť je dlhodobo dôležitou súčasťou rôznorodých aktivít galérie, rovnako ako obľúbené kníhkupectvo Ex Libris v SNG, do ktorého sa mnohí radi vracajú. O knihách, procese ich vzniku a ľuďoch, ktorí za nimi stoja, sa Eva Kotláriková rozpráva s Miroslavou Plesníkovou, produkčnou edičných výstupov národnej galérie, a Martinou Šátekovou, majteľkou kníhkupectva Ex Libris v SNG.

Umenie a spiritualita boli prepojené odjakživa. Či sú to kresťanské chrámy, alebo Malevičov Čierny štvorec, obrovská časť umeleckej produkcie formuje ľudské duchovné prežívanie a predstavy. V rámci súčasného umenia sa zdá, že kresťanské duchovno je skôr okrajovou záležitosťou a na vzostupe sú rôzne rituály či prvky inšpirované predkresťanskými alebo mimoeurópskymi tradíciami v duchu „new-age“. Čo tento trend znamená? Ide o kultúrne vykrádanie a duchovný gýč, alebo skutočne generatívne hnutie za obnovu živého vzťahu so Zemou?

Aké to je žiť a tvoriť s fyzickým znevýhodnením? Vzdorovať a bojovať na každodennej ceste mestom so spoločnosťou, ktorá s disabilities nemá veľa pochopenia? S umelkyňou Zorkou Lednárovou sa Petra Hanáková rozpráva (okrem iného) o jej projekte Cesta mesta a nedávnej výstave v Galérii Medium, ktorej témou a „étosom“ bola debarierizácia sveta okolo nás. Zorka Lednárová je sochárkou a stále viac aj aktivistkou, ktorá nás učí, ako vidieť samozrejmosť a zohľadňovať inakosť.

Maliarka Katarína Janečková Walshe sa vo svojej provokatívnej tvorbe venuje sexualite, vzťahom aj materstvu. Vychádza v nej z vlastného prežívania a ženské telo stvárňuje ako kreatívny subjekt, zdroj výživy pre deti aj miesto sexuálneho potešenia. O náročnom, ale aj krásnom balansovaní medzi rôznymi životnými rolami, o postavení žien-umelkýň, ale aj o tom, či feministky môžu byť sexi, sa s Katarínou rozpráva Alexandra Tamásová.

Zbierka moderny Slovenskej národnej galérie vznikala v pohnutých časoch politických tlakov po založení galérie v roku 1948. Začleniť do nej diela, ktoré vo svojej podstate odporovali oficiálnej doktríne socialistického realizmu, vyžadovalo od personálu a vedenia SNG neraz nemalú dávku diplomacie a vynaliezavosti.

Prečo je v posledných rokoch v galériách a múzeách umenia toľko živých tiel a situačných akcií či atrakcií a ako s tým súvisí smartphone? Čo sa deje v sivej zóne medzi galériou (white cube) a divadlom (black box) a ako z toho vizuálne umenie a jeho publikum profituje? O „performatívnom obrate“ – akcii, choreografii a tanci v galérii sa Petra Hanáková rozpráva s umelkyňou Majou Štefančíkovou.

Ateliér umelca je miestom, ktoré odjakživa vzrušuje ľudskú fantáziu. Spirituálny priestor presiaknutý nezvyklými vôňami, kde “génius” tvorí svoje diela; luxusný interiér umocňujúci spoločenský status; miesto bezuzdnej sexuality aj tvrdého obchodu. Alexandra Tamásová v rozhovore s teoretičkou umenia Gabrielou Kisovou a s maliarom Robertom Bielikom spoločne rozoberajú, čím všetkým môže byť umelecký ateliér v skutočnosti aj v kultúrnej imaginácii.