Slovenská národná galéria bola založená zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Na európske pomery vznikla pomerne neskoro ako vyústenie slovenských povojnových ambícií, ktoré presadzoval predovšetkým Ladislav Novomeský. Historicky sa tvorila a profilovala ako tradičné múzeum krásnych umení domácej, ale aj širšej, európskej proveniencie, pričom od začiatkov jej vývoja dôležitú úlohu predstavovalo zberateľstvo diel 20. storočia ako aj mapovanie živej umeleckej kultúry.
V priebehu vývoja sa jej rozsah rozšíril na ďalšie sféry vizuálnej kultúry: obohatila svoju činnosť o akvizície artefaktov úžitkového umenia, priemyselného výtvarníctva, fotografie a scénografie, ako aj mapovanie špecifického fenoménu insitného umenia, neskôr sa jej zberateľský program rozšíril o artefakty spojené s vývojom architektúry a o iné médiá.
Zbierkový fond SNG predstavuje dnes cca 70.000 zbierkových predmetov, z ktorých mnohé sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Plní nezastupiteľnú úlohu vo sfére ochrany a starostlivosti o pamiatky hnuteľného ale aj nehnuteľného kultúrneho dedičstva (viaceré budovy, kde sídlia pracoviská galérie sú národné kultúrne pamiatky). SNG sa tak v priebehu rokov stala strážkyňou a opatrovateľkou národného kultúrneho bohatstva v oblasti historickej ako aj modernej a súčasnej výtvarnej kultúry. Počas rokov sa jej pôsobnosť rozšírila z Bratislavy aj do ďalších oblastí Slovenska.
Dnes SNG – popri komplexe objektov v Bratislave, ktoré tvorí pôvodný objekt barokových Vodných kasární s modernou prístavbou (tzv. premostenie) a Esterházyho palác - tvorí sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zámok Zvolen, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galéria insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.
Po založení SNG v roku 1948 sa začala veľmi intenzívne riešiť otázka jej sídla. Po niekoľkých peripetiách sa rozhodlo umiestniť galériu do budovy barokových Vodných kasární na nábreží Dunaja.Na prelome rokov 1950 a 1951 jej boli pridelené tieto priestory, brány galérie sa pre verejnosť otvorili 9. mája 1955, keď bola dokončená ich rekonštrukcia (architekti F. Florians a K. Rozmány). Krátko po otvorení vedenie galérie konštatovalo, že priestory Vodných kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie.
V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na dostavbu SNG v Bratislave. Súťaže sa zúčastnili štyri autorské kolektívy, ktoré komisia vyhodnotila v tomto poradí: ako najlepší vybrala návrh architekta V. Dedečka; na druhom mieste bol kolektív architekta E. Kramára; na treťom kolektív architekta J. Frágnera a na štvrtom architekt M. Beňuška (urbanistické riešenie).
Projekt prešiel niekoľkými expertízami a posúdeniami, na základe ktorých ho architekt V. Dedeček prerobil. Posledný návrh diferencoval jednotlivé objekty a podlažia výškovo aj hmotovo. Architekt vyriešil požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria a na Vodné kasárne zdvihnutím nábrežného krídla budovy tak, že stavbu na stĺpoch vystriedala mostná konštrukcia, teda premostenie (navrhované v spolupráci s inžiniermi Mostární Brezno).
Súčasťou nového areálu sa stala budova expozícií (Premostenie), administratívna budova, amfiteáter a knižnica. Rozdiel medzi architektonickými návrhmi (1963 a 1968) odráža názorový posun v architektúre 60. a 70. rokov. V koncepte, ktorého torzo bolo zrealizované, sa zhodnocuje a oslavuje, ba až monumentalizuje oživenie architektúry v 60. rokoch. Budovu slávnostne otvorili sprístupnením stálych expozícií 1. marca 1977.
Aj napriek ustavičnému zlacňovaniu materiálov a technológií a napriek mnohým dobovým stavebným nedostatkom predstavovala výstavba tohto areálu ojedinelý projekt. Nielenže bola prvou novostavbou v oblasti kultúry, ale je dodnes jedinou veľkou galerijnou novostavbou na Slovensku.
V súčasnosti prebieha rekonštrukcia celého areálu (autori projektu sú Architekti BKPŠ - Martin Kusý, Pavol Paňák).
Riaditelia a riaditeľky (obdobie vo funkcii)
Karel Šourek (1949 – 1950)
Vladimír Novotný (1950 – 1952)
Karol Vaculík (1952 – 1970)
Ján Hraško (1970 – 1973)
Fedor Gavula (poverený riadením SNG, 1973 – 1975)
Štefan Mruškovič (1975 – 1990)
František Guldan (poverený riadením SNG, od 17. 1. do 14. 6. 1990)
Zuzana Bartošová (1990 – 1992)
Eva Trojanová (poverená vedením SNG, od 2. 7. do 30. 11. 1992)
Juraj Žáry (1992 – 1996)
Pavol Muška (1996 – 1999)
Katarína Bajcurová (1999 – 2009)
Alexandra Kusá (od 2010)