Dočasná intervencia v Schaubmarovom mlyne

Do konca júla 2020 môžete vidieť v Schaubmarovom mlyne vybrané diela starého a súčasného umenia tematizujúce pohyb. Kurátori Slovenskej národnej galérie vybrali dve barokové sochy od Jána Adama Messerschmidta a z obdobia 1770 - 1780 a audiovizuálne dielo Borisa Sirku Leviathan (2015)

Ján Adam Messerschmidt, Sochy mníchov kapucínov, 1770-1780

Dvojica sôch žobravých mníchov kapucínov sa do zbierok Slovenskej národnej galérie dostala nákupom z bratislavských starožitností v roku 1954. Ich pôvodné určenie nie je známe, no natočenie a pohyb rezieb dokazujú, že boli komponované ako pár určený pravdepodobne ako výzdoba oltára. Ich ikonografické určenie je možné na základe kapucínskeho habitu a brašny, ktorá je atribútom jedného z hlavných svätcov rádu sv. Felixa z Cantalice (1515 - 1587). Autorsky boli pripísané Johannovi Adamovi Messerschmidtovi (1738 ? - 1794), bratovi oveľa slávnejšieho Franza Xavera Messerschmidta (1736 - 1783). Po školení v Mníchove a Viedni pôsobil Johann Adam v Bratislave od roku 1767 až do svojej smrti. Kvalitou i prejavom bol typickým reprezentantom lokálnej umeleckej scény záveru 18. storočia predstavujúcej prechod od doznievajúceho baroka ku klasicizmu. Jeho tvorba stojaca v tieni tej bratovej nie je bližšie preskúmaná. Ako mestský sochár v Bratislave však podľa daňových súpisov patril k najlepšie zarábajúcim mestským tvorcom. Pre Bratislavu, jej okolie, ale i dnešné Maďarsko tvoril varírovaním naučených typov výrazovo umiernené elegantné figúry i dekoratívne prvky. Mal podiel na výzdobe Primaciálneho paláca v Bratislave, vyzdobil oltáre v Lamači, v Šenkviciach či oltár kaplnky kostola kapucínov v Pezinku.
K. Kolbiarz Chmelinová

Boris Sirka, Leviathan, 2015

Animované video Borisa Sirku Leviathan (2015), ktorý žije v Košiciach, je úvahou o drapérii, ktorá pokrýva neprítomné telo. Záhyby látky, jej pohyby, monochrómnosť v obraze aj zvuku autorskej skladby vyjadrujú plynutie času, nestálosť, strácanie sa a pominuteľnosť zastavenú v slučke. „Šírením tónov vychádzajúcich z voľnej improvizácie diela sa vlnenie zvukových kriviek mení na akýsi nehmotný objekt, ktorý sa rozpína," hovorí autor. „Fyzické bytie sa vtedy javí ako netelesné. Je unesené od telesnej hmotnosti v interakcii zvuku a mysle do obrazu pamäti."
Lucia Gregorová Stach