Jar, nálady, inšpirácie... Mednyánszky
Vo vzduchu už cítiť jar. Obdobie, kedy si viac ako inokedy chceme vyraziť do tône lesov, na slnkom zaliate lúky alebo do záhrad a vdýchnuť im opäť nový život. Jar prináša radosť, povznesenie, nový začiatok. Milovníci Ladislava Mednyánszkeho isto vedia, že to bol človek so zložitou povahou a príroda bola nielen zdrojom jeho inšpirácie, ale aj akýmsi terapeutickým prostriedkom na jeho krehkú dušu.
Nastávajúce jarné obdobie Ladislav spomína v niekoľkých denníkových zápiskoch. Môžeme ich chápať ako eufóriu zo znovuzrodenia.
Napríklad v denníkovom zápise z 25. februára 1912 si zapísal „Prichádza jar, sneh a zima pominuli. Aj ja cítim niečo, čosi ako rastlina v rozpuku. Uplynulý život sa mi javí ako nejasná noc, horúčkovité sny, pestrý, domotaný prúd preludov. Ako to po zmätených snoch býva, nasledovalo bolestné prebudenie, chladné vytriezvenie, no potom človek o to intenzívnejšie obdivuje úsvit, jeho osviežujúcu silu."
Medzi riadkami nachádzame Ladislavovo prebudenie zo zimnej letargie, jeho chuť tvoriť a pozorovať seba i svet okolo. V tom istom zápise píše „Začínam vidieť a rozumieť."
Ďalej 10. februára 1914 píše „Z Margitinho mosta som dlho hľadel na nakopený ľad, ktorý mi pripomínal ranú mladosť, Strážky a Poprad. Opäť ma prekvapila melanchólia jari, sladká ako neraz predtým, ale bolestivo sladká. Cítil som, akoby sa po dlhom spánku prebudilo moje vnútorné ja."
Ladislav Mednyánszky: Jar v sade, 1880 - 1900
Môžeme veriť, že práve tieto myšlienky ho motivovali k tvorbe jarných impresií. Tie patria medzi tie najsilnejšie, najpríjemnejšie a najmelancholickejšie. V nich objavujeme množstvo sily. Keď Ladislava postihla chmúrna melanchólia, ako to nazývala jeho sestra Miri, Ladislav sa utiahol do prírody, do spoločnosti stromov a tam hľadal pokoj a naberal duševnú silu. Ladislav tvrdil, že akú náladu má príroda, takú náladu má i on, a potom tie nálady pretváral do krajinomalieb so stromami. Nadnesene povedané, všetky tieto obrazy sú Ladislavovými autoportrétmi. A nemalú ukážku máme aj v našej expozícii v kaštieli.
Miri taktiež vo svojich spomienkach na brata spomína i jeho poslednú návštevu v Strážkach na jar v roku 1918, po pobyte na fronte.
„Začiatkom marca a s kratšími prestávkami tu strávil celé leto. Na jar podnikal dlhé prechádzky, tešil sa z prebúdzajúcej prírody, kreslil a maľoval pestrofarebné máje a Tatry z okraja tunajšieho lesa."
Veríme, že o umelcovom talente a jeho autenticite sa budete môcť sami presvedčiť, v lepších časoch, ktoré nás zaiste čakajú.
- - - - - - - -
Použité zdroje:
Ladislav Mednyánszky: Denníky 1877 - 1918. Výber z umelcových zachovaných denníkov a listov. SNG, Bratislava 2019, s. 321, 383
Margita Czóbel rod. Mednyánszky: Ladislav - Brouillon (Spomienky). In: Ročenka slovenskej národnej galérie 2003, Bratislava 2004, s. 230