Zážitkové spoznávanie histórie na Zvolenskom zámku – barok
Po programoch venovaných gotike a renesancii prišlo logicky na rad obdobie baroka. Obdobie, ktoré máme na Zvolenskom zámku historicky doložené rozsiahlou prestavbou z 18. storočia, keď zámok patril rodine Esterházyovcov. Do dnešných dní sa zachovala baroková podoba zámockej kaplnky a kazetový strop v Kráľovskej sieni na 1. poschodí. Barok je tiež na zámku sprístupnený aj cez umelecké diela v expozícii Európske maliarstvo 16. - 19. storočia.
Pri rozmýšľaní, ako uchopiť toto historické obdobie v programe pre deti od 7 - 12 rokov, sme chceli čo najviac využiť potenciál miesta i umeleckých diel vystavených v expozícii. V predošlých programoch venovaných gotike a renesancii sme sa snažili tému priblížiť netradičnou umeleckou technikou (kašírovanie gotickej madony, výroba renesančnej sgrafitovej omietky). Pre obdobie baroka sme si ako hlavnú činnosť zvolili divadlo, ktoré podľa nás v sebe spája všetko, čo barok znamená, a deti by mohli cez zážitky s divadlom pochopiť barokovú veľkoleposť, dynamiku, turbulenciu, emocionálnosť či vypätie. Divadlo by v sebe tiež vhodne spájalo výtvarnú, dramatickú a remeselnú zložku a ponúkalo kompletný súbor aktivít na celý program. Po uchopení hlavnej témy sa nám ukázali ďalšie odbočky či zastávky, ktoré hlavnú tému vhodne dopĺňali a postupne ju viedli do dramatického ukončenia. Viac ako teoretické vedomosti sme sa snažili deťom sprostredkovať vlastné zážitky, ktoré by im v budúcnosti rezonovali a pri učení sa o baroku vyvolávali pocity niečoho, čo bolo zábavné, hravé a inšpiratívne. Niečoho, čomu rozumejú, lebo to zažili.
1. deň
Hlboké sústredenie počas úvodného pátrania, čo je to barok.
O tom, čo sa dialo so zámkom za Esterházyovcov i o zaujímavostiach ukrytých v barokových obrazoch, sa deti dozvedeli v úvodnej motivačnej hre. Pravdaže nemohli chýbať úlohy v kaplnke a v Kráľovskej sieni. Niekoľko správnych riešení bolo zakódovaných medzi 78 portrétmi rímskych cisárov na strope miestnosti. Deti si tiež vyskúšali vyjadriť vnútorné emócie medzi barokovými sochami, lúštili veľkolepú bojovú scénu z obdobia protitureckých vojen či hľadali divadelné postavičky v obraze znázorňujúcom turnaj na námestí v Paríži. Všetky úlohy viedli k zoznámeniu sa s nosnou témou programu - s barokovým divadlom. Na záver hry, po rozlúštení a splnení všetkých úloh, deti našli listinu, v ktorej si gróf Esterházy u nich objednáva divadelný program pri príležitosti jeho zvolenia do významného úradu.
Úloha o Habsburgovcoch nemohla chýbať.
Tvorba predstavenia pre grófa mohla začať. Na úvod sme sa rozhodli deti trošku navzájom zoznámiť, keďže sa pred príchodom na program väčšinou nepoznali. Chceli sme, aby sa spolu uvoľnili a nebáli sa vyjadriť pred ostatnými. Nikto z nášho zámockého personálu nie je profesionálny divadelník, preto sme si na túto úlohu „tavenia ľadu" povolali posilu z Divadla J. G. Tajovského, herečku Luciu Letkovú. Deti si s ňou zahrali niekoľko zvukových a pohybových cvičení, ktoré boli veľmi zábavné a vniesli do tichých zámockých expozícií mnoho nečakaného (vz)ruchu.
Pohybové hry s Luciou Letkovou.
Potom nám už nič nebránilo sa zamerať na tvorbu príbehu divadelného predstavenia pre grófa Esterházyho. Barokové obrazy svojím námetom a zachytením deja v kľúčovom, napätom okamihu až volajú o pozornosť. Akoby chceli celý dej vyrozprávať. Pre tento potenciál sa aj veľmi dobre animačne oživujú. Rozhodli sme sa, že zdramatizujeme dej z obrazu, ktorý by bol pre deti zrozumiteľný, prijateľný a inšpiratívny. Muselo byť na ňom dostatočné množstvo postáv, aby si všetci mohli vybrať tú svoju, ktorú zahrajú na predstavení. Voľba padla na dielo flámskeho maliara zo 17. storočia Príjazd vznešenej spoločnosti na nádvorie zámku. Dielo svojím námetom ponúkalo nielen dostatočný počet účinkujúcich, ale aj možností, ako rozvinúť dej zobrazený na obraze. Čo sa mohlo odohrať predtým? Ako by mohol príbeh pokračovať? Keďže hlavnými aktérmi celého programu mali byť deti, bolo ich úlohou vymyslieť celý príbeh. Fantázii sa v galérii medze nekladú. V tento deň sme pochopili, že ani v divadle. Začali sme tým, že sme s deťmi rozobrali, čo sa vlastne na obraze deje. Aké vzťahy medzi postavami sú na obraze naznačené? Aká je atmosféra obrazu? Aký je priestor, kde sa dej odohráva? Potom už deti mohli zapojiť vlastnú tvorivosť a príbeh spolu rozvinúť.
Takto spoločne deti tvorili svoj divadelný príbeh.
A tu sme narazili na problém dnešnej doby, keď sme permanentne zahlcovaní, deti nevynímajúc, mediálnym a vizuálnym smogom. Prvé scenáre sa podobali skôr krvavým thrillerom či béčkovým hororom. Naše naivné predstavy o nevinnosti detských duší plných pozitívnych idylických príbehov so šťastným koncom boli nekompromisne naštrbené. Skúsili sme teda použiť „metódu cibule" a po odbalení jedného príbehu sme sa stále vracali naspäť k obrazu a rozbalili ďalší príbeh. Keď z myslí detí odplávali prvé nápady infikované TV produkciou a PC hrami, začali deti naozaj tvoriť a dej, ktorý čerpal základ zo skutočností zachytených na obraze, postupne nadobúdal základné kontúry, zaujímavé až bizarné súvislosti a dejové zvraty. Prvý deň sme ukončili spísaním spoločného príbehu na papier, rozdelením hereckých postáv a zoznamom kulís, ktoré budú deti na ďalší deň vyrábať.
2. deň
Druhý deň bol viac remeselný, než ten predchádzajúci. Všetky deti sa zapojili do tvorby a v skupinkách začali vyrábať kulisy. Niektoré si museli vyrobiť aj svoje postavy, pretože v ich príbehu mali ožiť koza i koník z obrazu. Dokonca sme mali aj dvoch atmosférických hercov, ktorí si vybrali za úlohu zahrať, resp. na javisku znázorniť dynamické zmeny počasia počas predstavenia.
Tvorba kulís i niektorých účinkujúcich všetkých pohltila.
Ráno sme ešte netušili, že deťom pod rukami vzniknú naozaj skvostné a dômyselné kulisové prvky - barokový koč pôvodne určený pre dvojzáprah čiernych vraníkov, prevádzka dvorného pekára s pecou (vôbec nevadilo, že pôvodne to bol na obraze záhradník), vidiecky zverinec a dobová architektúra. Náš ateliér bol plný pohybu a tvorivého chaosu. Deti sa na chvíľu stali divadelnými výtvarníkmi, konštruktérmi a staviteľmi dokopy. Na rozdiel od klasickej výtvarnej činnosti museli byť ich výtvory plne funkčné, bezpečné a schopné prenosu na divadelnú scénu. Niektorí kreatívci sa už v tento deň zastrájali myšlienkou, že si svoje výtvory po predstavení zoberú domov. Toto nadšenie sa však u rodičov stretlo s jemne vlažným pochopením. Predsa len by logistické riešenie tejto požiadavky pri rozmerných kulisách nebolo jednoduché.
Hľadanie štukovej výzdoby v kaplnke.
Po obede sme nechali kulisy trochu odstáť. Niektorých detských kulisárov zaskočil fakt, že výroba kulís trvá dlhšie ako chvíľu. Na osvieženie sme sa vrátili k téme barokového slohu na zámku a preskúmali sme štukovú výzdobu kaplnky. Deti si pozreli aj video, ako vznikajú profesionálne štukové motívy, a samé si potom vytvorili hlinenú formu a odliali svoj motív zo sadry.
Malí štukatéri v akcii.
3. deň
Do tretieho dňa sme vstupovali s vedomím, že nás čaká ešte kopec práce. Deti dokončovali svoje kulisy a vymýšľali mechanizmy, ako by boli na scéne čo najlepšie funkčné a dostatočne stabilné. Keď už bola väčšia časť kulís hotová, mohli sme sa venovať ďalšej téme. Tou bola hudba. A nie len tá baroková. Deti sa dozvedeli, že dôležitou súčasťou barokového divadla bola aj hudobná zložka. Naša asistentka Vierka si pripravila pútavú prezentáciu o dobovej hudbe. Spolu s deťmi sa potom dohodli, ako bude ich predstavenie ozvučené a vyberali vhodné skladby.
Výroba parochní môže začať.
Pre ďalšie oživenie baroka sme sa zamerali na barokové portréty a hlavne na parochne, typické pre barok. Výtvory niekedy až gigantických rozmerov. S deťmi sme sa zhodli, že prezdobenosť baroka sa nevyhla ani dobovým parochniam. Svojou uletenosťou však boli pre deti uvoľňujúcou inšpiráciou. Možnosť vyrobiť si vlastnú parochňu uvítali všetci s veľkým nadšením a my sme sa nestačili diviť, aké pompézne variácie deti vymysleli. A ak by ste si mysleli, že parochne budú baviť viac dievčatá, boli by ste na omyle. Práve naopak, chalani svojimi nápadmi vôbec nezaostávali.
Výroba frčala bez prestávky.
Náš flexibilný ateliér sa na chvíľu zmenil na vlásenkársku manufaktúru a výslednými kúskami by veru nepohrdli ani Madame de Pompadour či Mária Antoinetta. Určite by ocenili nápadité kreácie z papiera, krepáku, farebných fólií, kartónových roliek, peria, zo stúh či špagátov. V niektorých prípadoch bola funkcia nositeľnosti na hlave mierne potlačená, ale nikomu to nevadilo. Každá parochňa dostala čestné miesto na polystyrénovej buste a my sme ich mohli vnímať čisto ako umelecký výtvor.
Prezentácia parochní počas záverečnej slávnosti.
4. deň
Tradičný výlet za zážitkami bol, ako inak, tematicky nasmerovaný na obdobie baroka. Chceli sme deťom ponúknuť noblesu krásneho prostredia a ukážku, ako to mohlo kedysi vyzerať na barokovom šľachtickom sídle. Naskákali sme do mikrobusu a vyštartovali smer Haličský zámok pri Lučenci. Zaparkovali sme na zámockom parkovisku, ponaťahovali si nohy a skonštatovali, že kedysi to tie kone zapriahnuté v koči pri stúpaní hore zámockou cestou vôbec nemali ľahké. Utáborili sme sa na lavičkách v ružovej záhrade pred vstupom a venovali chvíľu historickým súvislostiam. Veď sme už boli 3-dňoví znalci baroka a patrilo sa, aby deti znaky tohto slohu našli aj na zrekonštruovanom zámku. Mali sme pre ne pripravené úlohy, ktoré bez problémov splnili.
Oddych pred ďalším spoznávaním baroka.
Hlavnou náplňou výletu bola návšteva interiérov zámku so sprievodcom. Deti mali možnosť vidieť reprezentačné salóniky, kaplnku a Župnú sieň so zreštaurovanou nástennou výzdobou od veľkého barokového majstra Josefa Ignaza Mildorfera. Bez zaváhania spoznali štukovú výzdobu a od sprievodcu získali pochvalné uznanie. Za odmenu všetkých čakalo občerstvenie v presklenej zámockej dvorane. Správne nasýtení barokovou „high society" sme sa potom presunuli do nižších polôh obce Halič a pod zámockým vŕškom sme našli útulnú pizzeriu pre pocestných. Záverečná búrka s bleskmi za oknami mikrobusu len dotvorila akciou naplnenú atmosféru výletu. Výprava na noblesné barokové sídlo dopadla nad očakávanie.
Po náročnej prehliadke zámku je čas na občerstvenie.
5. deň
Posledný deň programu bol hektický od začiatku do konca. Čakal nás nácvik predstavenia, pri ktorom sme si všetci uvedomili, že to je naozaj. Že dnes naozaj budeme hrať divadelné predstavenie. Niektorí veru zakúsili aj pravú predpremiérovú trému. Miešali sa v nás mnohé pocity. Podarí sa všetko, ako má? Nezabudnem text? Kde sa mám postaviť? Nerozpadne sa tá moja kulisa z kartónu? Prídu diváci? No dobre, odpoveď na túto poslednú otázku bola jasná - prídu. Rodičia, súrodenci, starí rodičia, proste fanúšikovia. A určite budú prajné publikum. Ale či príde aj gróf Esterházy? A bude sa mu predstavenie páčiť? Deti totiž v prvý deň nedostali od grófa len objednávku na divadelné predstavenie, ale aj jasné varovanie, že ak pripravený program nenaplní jeho očakávania, prídu na rad sankcie a vyvodenie dôsledkov celému divadelnému súboru. Určite teda nikoho neprekvapí, že sme mali radšej rovno generálky dve. A aby to nebolo málo, pripravili sme pre hostí okrem občerstvenia aj ceremoniál. Aj oni sa stali súčasťou osláv zvolenia grófa Esterházyho za župana zvolenského, čo vyžadovalo hlavne spôsobné uvedenie do sály a úctivú poklonu grófovi, ktorý už čakal v sále na čestnom mieste vo svojom kresle.
Vtiahnutie do deja niektorých rodičov prekvapilo.
Predstavenie dopadlo výborne, celá sála na záver skandovala „Nech žije gróf Esterházy!", čo grófa naplnilo hrdosťou, pýchou a uspokojením. To, že sme to mali odkukané z dobových predstavení pripravených pre habsburských panovníkov, sme mu neprezradili. Veď divadelný chlebík je dosť neistý a priazeň vrchnosti sa vždy zíde. Gróf odmenil každé dieťa šerpou s vyznamenaním a dekrétom s pochvalným hodnotením.
Momentka z divadelného predstavenia.
Srdečnou a humornou energiou nabitá miestnosť po predstavení bola pre všetkých veľkou odmenou po celotýždňovom úsilí. Pre deti, ale aj pre nás, zámocký personál. Prekonali sme vlastnú komfortnú zónu a na chvíľu vymenili pokojnú výtvarnú prácu v ateliéri za tvorbu menej hmotného, viac živelného zážitku s dopredu neistým výsledkom. Oplatilo sa. Za to, že program aj záverečné predstavenie dopadli na výbornú, vďačíme súhre celého kolektívu a pomoci od kolegov. Máme šťastie, že správca depozitára bol ochotný robiť grófovho fotografa, že reštaurátor zahral famózne samotného grófa, že zástupkyňa vypekala celú noc koláče na občerstvenie a riaditeľka zahrala konferenciérku tak, že sa pri spomienke na tento deň smejeme dodnes. Ďakujeme ti, barok, že si pre nás stále taký inšpiratívny a zábavný.
