Uhorská kráľovská koruna a korunovačné klenoty na Zvolenskom hrade

Pred 400 rokmi časť uhorských stavov rozhodla o trvalom umiestnení korunovačných insígnií uhorských kráľov v Zvolenskom hrade. V dôsledku politických vyjednávaní ich po krátkom čase opäť premiestnili. Pripomenutie sprítomňuje významnú historickú udalosť v priestoroch na dosah.

Spory o trón a mocenské boje, tatársky vpád v stredoveku alebo turecké vojny a existencia Uhorského kráľovstva v personálnej únii s dynastickou monarchiou Habsburgovcov v ranom novoveku viedli k tomu, že uhorské najvyššie štátne symboly sa viackrát dostali do materiálneho ohrozenia, cudzích rúk alebo do zahraničia (Split, Trogir, Viedeň, Praha, Brno, Viedenské Nové Mesto, Graz). V uhorskom zákonníku od roku 1608 stála požiadavka, ktorá vyplynula z historickej skúsenosti, aby boli klenoty umiestnené na Prešporskom hrade a spravované uhorskými stavmi.

Wolfgang Kilian: Uhorská kráľovská koruna z knihy Petra Révayho De Sacrae Coronae Regni Hungariae ortum, virtuti, victoria, fortuna ... 1613. Bratislava, Univerzitná knižnica (SD35644)

Za voľbou v prospech Zvolenského hradu v časoch povstania Gabriela Bethlena mohla stáť jedna veľmi dôležitá motivácia. Vďaka cisárovi Žigmundovi sa Zvolenské panstvo stalo vlastníctvom uhorských kráľovien. Barbora Celjská dostala medzi inými väčšiu časť panstiev Zvolenskej stolice. Hoci Zvolenské panstvo nebolo najväčšie v stolici, v čele latifundia stál zvolenský župan a ďalšie hrady spravovali kasteláni, ktorých menovala kráľovná. Posledná panovníčka, ktorá disponovala majetkami uhorských kráľovien vo Zvolenskej stolici, bola Mária Uhorská.

Symbolický kapitál panovníckeho majetku, ktorý predstavoval Zvolenský hrad a županstvo, sa nevytratil z povedomia ani v prvej tretine 17. storočia. Zámer ustanoviť Zvolenský hrad miestom úschovy uhorskej kráľovskej koruny a korunovačných klenotov reflektoval na historický význam Zvolenského hradu.

Prešporský hrad obsadilo a s ním aj korunu a ostatné korunovačné klenoty získalo sedmohradské knieža Gabriel Bethlen 15. októbra 1619. Na obranu hradu vystavili posádku z vojakov v službách Gabriela Bethlena a vzbúrených stavov. Odchod posádky s korunou a klenotmi pripadol na 19. november, prípadne sa tak stalo o dva dni neskôr. Najpravdepodobnejšie v jednom z kanonických domov palatín Žigmund Forgách 21. novembra odovzdal korunu a klenoty Gabrielovi Bethlenovi. Najneskôr medzi 21. až 23. novembrom 1619 rozhodol Gabriel Bethlen o trvalom umiestnení koruny a korunovačných klenotov na Zvolenskom hrade, keďže vydal nariadenie Gašparovi Illésházymu a Gabrielovi Perényimu v znení: „Z určitých a potrebných dôvodov nariadila jeho výsosť zvolený kráľ Uhorského kráľovstva a celej panskej rady, aby bola Svätá koruna prenesená z Prešporského hradu a so starostlivosťou umiestnená na Zvolenskom hrade... Hneď po príchode na Zvolenský hrad, aby našli opevnenú klenutú miestnosť na hrade, ktorú odobria aj páni strážcovia koruny, a tam umiestnili korunu... Železné dvere, ktoré tam spolu s korunou privezú, nech dajú napevno na tú miestnosť, v ktorej bude svätá koruna umiestnená... Kľúče hradu nech majú strážcovia koruny a podľa vlastného uváženia otvárajú a zatvárajú ráno i večer bránu hradu."

Neznámy majster: Uhorská kráľovská koruna a erby Uhorského kráľovstva. Zač. 17. stor. Trenčín, Trenčianske múzeum (H 1637)

Korunu s klenotmi dopravili cez Nitru, Banskú Štiavnicu 29. novembra 1620 na Zvolenský hrad. Dňa 29. januára 1621 korunu a klenoty uzatvorili v samostatnej miestnosti železnými dverami, ktoré priviezli s cennosťami. Murárske práce, ako aj stráž hradili z príjmov plynúcich z kremnickej mincovne.

Inventáre spísané v rokoch 1627 a 1668 nenasvedčujú tomu, že sa do súčasnosti zachovala interiérová dispozícia Zvolenského hradu v takej podobe, ako ju využíval Gabriel Bethlen počas úschovy uhorskej kráľovskej koruny a korunovačných klenotov. Napriek tomu sa dá na základe nich lokalizovať nielen priestor, v ktorom ich umiestnili, ale aj funkcie ďalších miestností.

Podľa inventára Zvolenského hradu z roku 1627 za účelom umiestnenia koruny a klenotov vytvorili samostatnú miestnosť s dverami a štyrmi oknami, vyčlenenú z priestorov spálne pána, ktorá bola pri veľkej jedálni na poschodí smerom k mestu.

O štyridsaťjeden rokov neskôr, v roku 1668 spoluvlastník hradu Alexander Esterházy vlastnoručne napísal ďalší súpis. Medzi inými uviedol na konci dlhej pavlače veľkú izbu s kachľami, ktorú predelili stenou z dosiek. Z tej izby sa otvárala ďalšia klenutá miestnosť s kachľami. Z nej sa otvára úzka klenutá miestnosť, v ktorej boli tajné schody. Pri jej oknách umiestnili v časoch Gabriela Bethlena korunu Uhorska. Z tej malej klenutej miestnosti sa otvárala veľká nárožná klenutá miestnosť, na ktorú nadväzovala jedna veľká dvorana.

Neznámy grafik: Erb Mateja II. s uhorskou kráľovskou korunou z knihy Jána Jesenského Regis Ungariae Matthiae II. Coronatio. 1609. Budapešť, Krajinská Széchényiho knižnica (RMK III. 1071)

Najbezpečnejšiu informáciu o priestore, kde bola umiestnená uhorská kráľovská koruna a korunovačné klenoty, poskytuje inventár Alexandra Esterházyho s uvedením tajných schodov, ktoré sa čiastočne zachovali v severozápadnom nároží pri tzv. Rytierskej sieni.

V rozpore s pôvodnými plánmi umiestniť korunu a korunovačné klenoty natrvalo vo Zvolene ich po 28. apríli 1621 odviezli v obavách pred útokom oddielu kozákov najatých z cisárskeho žoldu. Korunu a klenoty zo Zvolena sprevádzal Gabriel Bethlen, ako o tom aj napísal svojej manželke.

Pravdepodobne cez Lučenec previezli klenoty do Košíc, kde ich umiestnili pred 10. májom v dome Spišskej komory. Z Košíc previezli korunu a klenoty na Hrad Ecsed cez Tokaj, z Ecsedu opäť cez Tokaj do Košíc, kde ich odovzdali povereníkom Ferdinanda II., ktorí ich skontrolovali a trasou cez Prešov, Sabinov, Hrhov, Levoču, Lučivnú, Ružomberok, Žilinu, Trenčín, Trnavu a Prešporok odviezli do Šopronu na korunováciu Eleonóry Anny Gonzaga a následne do Prešporka, kde ich umiestnili 9. augusta 1622 opäť v Korunnej veži Prešporského hradu.

- - - - - - -

Spracované podľa:
Ludiková, Zuzana: Uhorská kráľovská koruna a korunovačné klenoty na Zvolenskom hrade. In: Zvolenský zámok. Od sídla kráľov po Slovenskú národnú galériu. 1370 - 1969. Ed. Mária Ťavodová. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2019, s. 36-58.