V komode našli zamknutý unikát
„Nález stredovekej Knihy hodiniek Ilony Andrássyovej sprevádzala náhoda i kúsok šťastia. Desiatky rokov ležala v zamknutej zásuvke komody.“
„Robili sme reinštaláciu zbierkových predmetov. Počas presúvania starožitnej komody nás kolegovia zo stolárskej dielne upozornili, že najvrchnejšia zásuvka je zamknutá," začala vysvetľovať okolnosti nálezu riaditeľka SNM Múzea Betliar Tímea Mátéová.
„Keď sme ju otvorili a videli, čo sa tam nachádza, ostali sme v nemom úžase. Uvedomili sme si, aký vzácny predmet sme našli."
Pozoruhodný nález
Stalo sa to v roku 2016. Vtedajší riaditeľ Múzea Betliar Július Barczi kontaktoval Dušana Burana zo Slovenskej národnej galérie (SNG). „Pýtal sa, či je možné, aby sa v slovenských zbierkach nachádzala iluminovaná gotická Kniha hodiniek," uviedol Dušan Buran.
„V takej kvalite, s takou výzdobou a ilustráciami, to vyzeralo byť unikátne. Kým som ju však nevidel, bol som skeptický. Uvažoval som, či nejde o nejakú tlač z 19. storočia. No naozaj je to autentická Kniha hodiniek z 15. storočia."
Na Slovensku jedinečné
Zachovalé kompletné Knihy hodiniek sa na Slovensku dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
„Na Slovensku je to jediná Kniha hodiniek, ktorá obsahuje také kvalitné iluminácie vytvorené technikou grisaille. Zaujímavá je aj tým, že poznáme jej majiteľku, pretože je v nej venovanie „Mojej najmilšej vnučke Ilone Andrássyovej, Jún 1934," priblížil Buran. Pravdepodobne ju dostala od svoje starej mamy Eleonóry Kaunitz. Kniha hodiniek bola v SNG podrobená štúdiu.
Potvrdilo sa, že iluminácie nie sú len priemernou prácou.
Vzhľadom na to, že zbierky vo svetových múzeách sú už z veľkej časti digitalizované , podarilo sa identifikovať aj ateliér, z ktorého iluminácie pochádzajú. Patril flámskemu iluminátorovi Willemovi Vrelantovi a bol v Bruggách.
Ďalším porovnávaním dospeli v SNG k záveru, že výzdoba bola súčasťou pomerne veľkého radu Knižiek, ktoré tento ateliér vytvoril v rokoch 1460 až 1480. Zaujímavé je aj to, že boli vytvorené do veľkej miery pre voľný trh. Do 15. storočia sa totiž väčšina umeleckých diel vytvárala len na základe objednávky.
Pohnutý osud
Nemenej je však zaujímavý aj osud ženy, ktorá bola poslednou majiteľkou Knihy hodiniek. Ako sa píše v materiáloch Múzea Betliar, Ilona Andrássyová bola dcérou posledného pána betliarskeho kaštieľa Emanuela II. a jeho manželky Márie Choloniewskej. S bratom Gejzom II. bola vychovávaná v harmonickej, prísne katolíckej rodine.
Všetko sa zmenilo po II. svetovej vojne. Betliar museli Andrássyovci opustiť už v roku 1944, ich československé majetky boli znárodnené v roku 1945, o tie v Maďarsku prišli v roku 1949. Ilonini rodičia a brat končili v exile v Lichtenštajnsku, no ona s pocitom zodpovednosti voči svojmu domovu prežila strastiplný život v strednej Európe. V budapeštianskej nemocnici pracovala ako zdravotná sestra. V 80. rokoch minulého storočia získala pas a konečne tak mohla vycestovať z Maďarska. Do Betliara či na hrad Krásna Hôrka sa vracala ako radová turistka.
Vrecková miniatúra
Knihy hodiniek slúžili k tzv. súkromnej zbožnosti. Majitelia ich nosili so sebou na cesty, aj preto taký miniatúrny, z dnešného pohľadu vreckový formát. Nachádzajú sa v nich modlitby, ktoré sa odriekali počas dňa, každé tri hodiny. Odtiaľ pochádza aj názov Kniha hodiniek. Tých najdôležitejších je teda osem. Okrem toho obsahovali aj ďalšie náboženské texty.
Čo však Knihu hodiniek z Betliara odlišuje od ostatných na Slovensku, je 15 dvojstrán s ilumináciami. Vytvorené sú technikou grisaille. Miniatúra má veľmi zredukovanú farebnosť, len na odtiene šedej. Farebne sú spracované len tzv. inkarnáty, teda odtieň ľudskej pleti na tvári či rukách. Potom sú tam zlaté doplnky, ako napríklad svätožiara. „Tento spôsob maľby bol v 14. a 15. storočí akousi metaforou luxusu," poznamenal Buran.
Pred kurátormi Buranom a Barczim stála neľahká úloha, ako taký malý exponát, vystaviť. Určite im pomohlo aj to, že cenný rukopis bol v priebehu štúdia rozobraný a všetky dvojstránky tak mohli byť digitalizované. „Digitalizáciou sa chráni originál, keď bádatelia nemusia pracovať priamo s ním, ale s jeho digitálnou podobou," uviedol Buran. Spomínaných 15 iluminácií si v digitálnej podobe môžu aktuálne pozrieť aj návštevníci Betliarskeho kaštieľa. Vo vitríne je, samozrejme, aj originál vzácnej knihy.
Digitalizáciou sa chráni originál.