Vodné kasárne a premostenie sú súčasťou areálu SNG v Bratislave, ktorý slúžil na expozičné účely.
Vodné kasárne sú najstaršou časťou areálu, tu vlastne inštitúcia začínala. V bývalej budove mestskej polície na dunajskom nábreží (predtým rezidencia uhorských zákopníkov) bolo počas 2. svetovej vojny tzv. Hygienické múzeum, neskôr tu mala svoje priestory známy zábavný podnik Taranda.
Vlastná budova galérie, situovaná na (vtedy) najväčšej promenáde Bratislavy, patrí k významným architektonickým pamiatkam na tomto území. Pôvodne štvorkrídlová baroková dispozícia, pochádza z rokov 1759 - 1763 (niekdajší chronostichon, umiestnený na rizalite objektu pripomínal letopočet 1761), vznikla z rozhodnutia Uhorskej kráľovskej stavebnej komory, v nadväznosti na tereziánsku rekonštrukciu Bratislavského hradu, pravdepodobne podľa projektov architektov G. B. Martinelliho a F. A. Hillebrandta. Samotnú stavbu viedol budúci tvorca Mirbachovho paláca v Bratislave (1768 - 1770) M. Hollrigl. Po roku 1940 bolo zbúrané celé južné krídlo paláca, čím došlo k zmene jeho dispozície na otvorený trojkrídlový útvar. Ten bol v rokoch 1950 - 1955 adaptovaný na galerijné účely s menšími interiérovými úpravami (arch. F. Florians a K. Rosmány).
Vzápätí, keď sa zvažovala otázka dobudovania SNG, vznikla opäť požiadavka architektonického dotvorenia budovy, najmä pokiaľ išlo o rozšírenie jej výstavných a expozičných priestorov. Na tomto základe boli roku 1957 predložené podnety na rekonštrukciu objektu (arch. E. Belluš), ktoré vyústili do vypísania súťaže na urbanistické a architektonické riešenie prestavby galérie v roku 1963. Jeho realizácia sa uskutočnila v rokoch 1969 - 1977 podľa víťazného návrhu architekta Vladimíra Dedečka. Najznámejšou a aj najkontroverznejšie prijímanou časťou bol expozičný priestor Premostenia. Dnes patrí k šperkom neomodernistickej architektúry Bratislavy. V roku 2001 tieto priestory zatvorila riaditeľka SNG Katarína Bajcurová pre havarijný stav a odvtedy čakajú na rekonštrukciu.