Schaubmarov mlyn je najväčší potočný mlyn v Európe. V roku 1767 ho na Cajlanskom potoku dali postaviť pezinskí Pálfiovci. Meno nesie po svojich posledných majiteľoch Schaubmarovcoch, ktorí ho kúpili v roku 1857.
O budove a technológii
Mlyn je jednoposchodový, s povalou a s bytom mlynára, ktorý je k nemu pripojený. Do veľkého areálu patrili aj voziarne, maštale, sečkáreň, stodola, dreváreň a včelín - niektoré z týchto budov stále stoja, slúžia však už novému účelu.
Schaubmarovci dokázali výnimočne zosúladiť klasickú, tisícročnú technológiu s modernou. Starú mleciu sústavu z mlynských kameňov nahradili v roku 1913 novou, zloženou z valcových stolíc. Vylepšili si tak nielen pracovné prostredie, ale aj skvalitnili svoju prácu.
Zánik mlynov na Slovensku
Tradičné vodné mlyny časom nahradili mlyny na parný, elektrický alebo motorový pohon. Boli výkonnejšie, ich prevádzka bola lacnejšia a nachádzali sa bližšie k ľudským obydliam. Všetky súkromné mlyny na Slovensku prestali definitívne mlieť v roku 1951, po tom, čo štát a vládnuca komunistická strana znemožnili súkromné podnikanie.
Mlyn ako súčasť SNG
V roku 1972 mlyn odkúpila Slovenská národná galéria od jeho poslednej majiteľky Kornélie Schaubmarovej. Udialo sa tak na podnet jej manžela, dlhoročného správcu depozitára Milana Blaška, ktorý na mlyn upozornil vtedajšieho riaditeľa. Práve vďaka tomu sa mlyn a jeho vybavenie podarilo zachovať, je dodnes funkčný, schopný prevádzky a pamiatkovo chránený.
V 80. rokoch prebehla dôsledná rekonštrukcia mlyna a celého areálu a od roku 1997 bol pre verejnosť otvorený spolu s Galériou insitného umenia. Od začiatku roka 2017 prechádza Schaubmarov mlyn opäť postupnou premenou. Galéria sa zameriava na moderné a súčasné výtvarné umenie, postupne revitalizujeme ovocný sad, pracujeme na vylepšení služieb a rozširujeme ponuku programov pre verejnosť.