Archív výstav

Čím je pre dejiny a súčasnosť fragment? Ako a čo v ňom čítame? Fragment, časť, zlomok či torzo zobrazuje telo a vec zranenú, deformovanú, neúplnú, nedokonalú, ale i „krásu v zohyzdení“, obraz smrti, tragédie, revolúcie, erotiky, mementa a absencie. Zároveň má schopnosť pôsobiť na našu fantáziu, s pomocou ktorej si môžeme dotvoriť chýbajúcu časť, hľadať zmysel vtedy, keď je celok neznámy.

Výstava Straty a nálezy sa z dramaturgie schaubmarovských titulov tak trochu vymyká. Hlavným výskumným a prezentačným objektom je totiž samotný Schaubmarov mlyn. Jeho dejiny, súčasnosť aj budúcnosť.

Výstava Jindřicha Krejču v Schaubmarovom mlyne predstavuje výber zo súboru ilustrácií, ktoré nám zapožičala vdova po autorovi Anna Krejčová a syn Henrich Krejča. Pre výstavu sme z celkového objemu vybrali originály, ktoré boli použité v knihách Z našej prírody. Rastliny (1979), Z našej prírody. Živočíchy (1981) a Základy poľovníctva (1988).

Výstava Miznúce telo je zážitkovou esejou o „miznutí" fyzických tiel v našich životoch. Všíma si všeobecný trend dekorporalizácie ľudskej existencie, ktorý za uplynulé obdobie nadobudol nové rozmery. Či už na problematiku rôznej miery fyzického „vytrácania sa" v rámci každodenného života nahliadame optikou geopolitických súvislostí, technologického smerovania, „rozpúšťania" identít v online prostredí, post- či transhumanistických teórií, protipandemických opatrení, spirituality alebo sebapozorovania, každý z aspektov ponúka široké spektrum interpretácií. Podobne variabilný obraz prináša aj výstava.

Time Capsule / Časová kapsula z roku 2011 doplnila v Slovenskej národnej galérii kolekciu diel dnes už svetoznámeho umelca Romana Ondaka o monumentálnu inštaláciu. Nová akvizícia zásadným spôsobom rozširuje zbierky konceptuálneho umenia a inštalácie od 60. rokov 20. storočia v SNG a pridáva sa k už skôr nadobudnutým autorovým dielam - Hlad (1996), Anonymná izba (1996), Sýty stôl (1997), Retrospektíva (2005).

Výstava Skupinová terapia by chcela, nie náhodou práve v Pezinku-Cajle, meste/mieste so silným renomé psychiatrie, umením podchytiť narastajúcu úzkosť a unikajúci pocit radosti, na ktoré dnes reaguje stále viac umelcov. Na jednom mieste, v charizmatickom priestore starého mlyna, koncentrujeme diela, v ktorých sa zrkadlí onen participatívny obrat i komunitný étos, tak ako ich zažívame v umení a prevádzke umenia posledných dekád.

Výstava Do divočiny predstaví diela (najmä) súčasných slovenských umelkýň a umelcov, ktoré/í sa zaoberajú témou divokej prírody. „Príroda" alebo „divočina" existujú ako konštrukty ľudskej mysle, ktoré staviame do opozície voči „civilizovanému", čiže človekom obývanému a stvárnenému prostrediu.

Výstava je výsledkom rezidenčného pobytu autorov v Schaubmarovom Mlyne v Pezinku, ktorý sa konal v rámci výstavy Do divočiny kurátorky Alexandry Tamášovej.

Náhľad do modernej a súčasnej slovenskej keramiky, zasadený nie náhodou do prostredia pezinského Schaubmarovho mlyna, sleduje niekoľko tém, ktoré majú v keramike status archetypu - nádoba, tanier, figúra.

Výstava Medzi selankou a drámou má za cieľ ukázať súvislosti medzi insitným umením a profesionálnou výtvarnou tvorbou, a tiež predstaviť verejnosti menej známu časť zbierky insitného umenia SNG.