Jana Machatová a Peter Machata šperk riešia nielen ako individuálne autorské programy, ale mnohokrát v tenzii spoločných výstav a projektov.
V ostatnom čase si tandemovú spoluprácu „strihli" nielen na viacerých výstavách doma (Galéria Čin-Čin, Bratislava; Galéria umenia Nové Zámky; Galéria Rona, Lednické Rovne; Galéria Magna, Piešťany; Galéria Nova, Bratislava; Rosenfeldov palác, Žilina), ale aj na svetovo najprestížnejšom šperkárskom podujatí - Schmuck v Mníchove.
Jana Machatová je jednou z prvých slovenských výtvarníčok, ktoré absolvovali šperkárske štúdium na VŠVU v Bratislave (pedagógovia Anton Cepka a Karol Weisslechner). Ešte na VŠVU prešla pod Cepkovým vplyvom geometrizujúco-kinetickou epizódou,čoskoro však presúva svoju pozornosť k téme pamäte, ktorá sa stane v jej tvorbe nosnou. Rozpracúva ju vo vzájomne prepojených vrstvách - cez vlastný príbeh, podfarbený spomienkovým optimizmom a cez komentáre, ktoré sladkým detským časom nasadzujú celkom trpkú (alebo) realistickú korunu.
Prízvuk na osobné, rodinné či fantazijné pamäťové stopy rozvíjaný medailónmi v laminovanej fotografii či vo vyrezávanom striebornom plechu tak strieda naladenie na širšie súvislosti. Socialistické Československo v jej šperkoch defiluje s rôznymi atribútmi - pionierskymi odznakmi, panelákmi, ostnatým drôtom. Bozkávajúci sa papaláši, spartakiádne hry, „radostne" pracujúci ľud a „šťastne" hrajúce sa deti sú výrečným popisom doby totalitnej - v zmysle autorkinej sentimentálno-ironickej poetiky im často robí spoločnosť hýrivé zlaté pozadie a bukolické modrotlačové motívy.
Peter Machata, absolvent sochárskeho ateliéru Jozefa Jankoviča na VŠVU v Bratislave sa šperku sústredenejšie začal venovať po vysokej škole. Nazerá naň zo sochárskej pozície - vníma ho ako malú plastiku, konzistentne a dôsledne buduje syntax svojich šperkov založenú na princípe reliéfu, plastického útvaru, schránky. Jeho šperky sú subtílnymi prienikmi šperkárskych a skulpturálnych metód - geometrickú a poetickú abstrakciu pred niekoľkými rokmi vystriedala figuratívna metafora.
Prvok religiozity (alebo spirituality?), ktorý navodil v týchto šperkoch východiskom z ikonografie Piety, novým, „kacírskym" spôsobom rozpracoval v kolekcii „relikvií" (schránok s realisticky stvárnenými prstami s obrúčkami), akcentujúcich tému manželstva. Rád pracuje participatívnym spôsobom, raz formou rekonštrukcie šperku iného autora, inokedy do kooperatívnej hry zapája potenciálneho nositeľa, najnovšie v sérii provokatívnych amuletov/talizmanov. A ak dlho realizoval svoje diela hlavne v striebre, dnes uňho hrá podstatnú úlohu plast/corian, ktorý mu umožňuje sofistikované experimenty prostredníctvom CNC frézy a skenera.