Celá expozícia je vlastne jedna obrovská veľkoplošná inštalácia, ktorá pracuje so zbierkou národnej galérie a hovorí o zvláštnom živote umeleckých diel po tom, ako sa dostanú do múzea/galérie.
Umelecké diela verejnosť pozná prostredníctvom výstav alebo kníh - v dezitároch sa stretávajú za celkom nečakaných demokratických okolnostiach. Na takomto princípe je vystavaná nová expozícia, na jednom mieste sa stretávajú diela z rôznych období, štýlov a materiálu. Umelci ich remixujú, pointujú či interpretujú, diváka zdanlivo zabávajú, no ich výber nie je náhodný ani nevedomý. Diváka nebadane vzdelávajú a zároveň mu otvárajú dvere k celkom novému čítaniu umeleckých zbierok. Výsledkom je originálne dielo, ale aj návod, ako čítať prácu galérií, cesta po depozitároch a sebavedomá oslava tvorivosti.
Expozíciu v stĺpovej sieni Zvolenského zámku ušila na mieru autorská dvojicu B&F, ktorá nadmieru kreatívne zareagovala na komplikovanú priestorovú situáciu. Priestor je príliš identický, príliš zámocký a príliš naplnený rôznymi očakávaniami. Okrem toho je na zámku evakuovaná a dočasne uložená veľká časť zbierok národnej galérie. Ako tieto nevýhody premeniť na východisko pre dobrý projekt? Odpoveďou je nová expozičná stena, ktorá je zároveň veľkoplošnou maľbou i inštaláciou, kde na základe troch princípov materiál/činnosť/ pamäť autori vsadili na dobrodružstvo čítania obrazu.
Na 250 metroch štvorcových komponujú výrezy z diel, názvy, možné interpretácie, nečakané pohľady na umelecké diela zamurované v stene, skryté za zástenou - dostupné v kukátkach. Nie je to však samoúčelná vizuálna hra - dôležitými sú spomínané tri roviny čítania, ktoré sa dotýkajú recepcie umenie, jeho materiality, ale aj samotného charizmatického miesta, na ktorom sa divák nachádza. Hovoria príbeh umenia, príbeh slovenského umenia, ale aj príbeh umenia umiestneného v galérií. Nezriedka dvojito kódujú, odkazujú a v neposlednom rade inšpirujú -- jednotlivé diela alebo ich maliarske interpretácie vystupujú v novom autorskom príbehu. Výsledok však nie je recesistickým premaľovaním, ale úvahou o živote zbierkového artefaktu. Inštalácia ukazuje to, čo je skryté, z nevýhody robí výstavnú skriňu a zároveň je platformou pre galerijnú pedagogiku, kulisou pre kultúrne programy, príležitosťou k prechádzke obrazom, kde o ceste akou sa divák vydá rozhodne on sám.
Inštalácia pre Zvolen sa radí do série, autori vychádzajú z úspešných obdobných realizácií, ktoré pripravili v českých galériách. Spomeňme Moravskú galériu (2016), Galeriu výtvarného umenia v Chebe (2015), ale aj úspešné publikácie venované inteligentnej interpretácií umenia autorskou kresbou Jak se dělá galerie (MG, 2016).
Autorská dvojica David Böhm (*1982) a Jiří Franta (*1978) spolupracuje od roku 2006. Obaja sú absolventmi pražskej Akadémie výtvarných umení: Böhm absolvoval ateliér maliarstva Vladimíra Skrepla a grafický ateliér Vladimíra Kokoliu, Franta zas v ateliéroch maliarstva Antonína Střížka a Vladimíra Skrepla. Ich záber je široký, venujú sa inštaláciám, performance, intervenujú do verejného priestoru, vytvárajú nástenné maľby a úspešne sa presadzujú ako ilustrátori (nielen) kníh a komiksov. Ako trefne poznamenal Tomáš Pospiszyl dôležité sú pre nich procesuálnosť, časozberný princíp, prekonávanie nástrah, prelínanie médií, experimentovanie, dodržiavanie a prekračovanie pravidiel, tvorivý dialóg, irónia (ale aj sebairónia), vážnosť a hravosť zároveň, ale aj absolútna tvorivá sloboda, inteligentný humor a viacnásobné kódovanie a otvorené konce.
