Projekt z cyklu Kolegovia predstavuje každoročne, počas letnej sezóny (júl - september) v priestoroch Galérie Ľudovíta Fullu, výber z diela jedného z klasikov slovenskej moderny, ktorý bol súčasníkom Ľudovíta Fullu; ukazuje nielen vrcholné diela toho-ktorého umelca, ale aj možné vzájomné vzťahy, „ovplyvnenia", inšpirácie.
Ôsma výstava (po Martinovi Benkovi, Gustávovi Mallom, Milošovi A.
Bazovskom, Jankovi Alexym, Zolovi Palugyayovi, Mikulášovi Galandovi a
Ester Šimerovej-Martinčekovej) je venovaná Fullovmu súčasníkovi -
surrealistovi Imrovi Weinerovi-Kráľovi (1901 - 1978). Bol tvorcom
špecifického poetického programu, vo vrcholnej fáze svojho maliarstva v
tridsiatych rokoch 20. storočia, akejsi „slovenskej" verzie surrealizmu,
i keď treba podotknúť, že svoje obrazy netvoril na základe postupov
psychického automatizmu. Vyznačovali sa snahou o vnútornejšie - aj
kritické - postihnutie duchovných rozmerov života vidieckeho človeka,
ľavičiarskym nadhľadom i odstupom od tradičnej romantiky „slovenského
mýtu". Obrazné asociácie a symboly, neidealizované fragmenty sociálnej
skutočnosti komponoval do nekonvenčných celkov. Chcel tak preniknúť pod
povrch nedeľnej sviatočnosti slovenskej dediny, ukázať jej
neidealizovaný psychologický rozmer, odkryť ju a pochopiť v jej zložitej
a nejednoznačnej existencii.