Výstava z cyklu Kolegovia | klasici slovenskej moderny predstavuje každoročne počas letnej sezóny (jún - september) vo výstavných priestoroch Galérie Ľudovíta Fullu výber z diela jedného z klasikov slovenskej moderny, ktorý bol súčasníkom Ľudovíta Fullu; ukáže nielen vrcholné diela toho-ktorého umelca, ale aj možné vzájomné vzťahy, „ovplyvnenia", inšpirácie.
Druhá výstava (po Martinovu Benkovi) je venovaná tvorbe Gustáva Mallého a sústreďuje sa na ukážky vrcholného obdobia jeho tvorby v 30. rokoch 20. storočia. Všetky výstavy sú koncipované zo zbierok Slovenskej národnej galérie.
Gustáv Mallý (1879 - 1952), výtvarne činný už od začiatku 20. storočia, patrí k zakladateľom moderného slovenského maliarstva. Jeho tvorba prešla viacerými fázami: Mallého rané dielo charakterizovali inšpirácie luminizmom, stredoeurópskou odrodou impresionizmu, ale aj príklon k realistickej maľbe so sociálno-kritickým akcentom (roku 1903 bol spoluzakladateľom Grupy uhorsko-slovenských maliarov). V Bratislave založil a viedol súkromnú školu, ktorá bola na Slovensku až do konca 20. rokov dôležitou prípravkou pre viacerých budúcich slovenských umelcov na vysokoškolské štúdiá.
Podnietený tvorbou Martina Benku sa aj on pokúšal o vlastnú verziu monumentalizácie ľudového žánru. Mallého maliarstvo dosiahlo svoj neskorý vrchol v období pred a po polovici 30. rokov (vtedy nie bez inšpirácií a väzieb na tvorbu mladšieho Ľudovíta Fullu) - paradoxne v pomerne zrelom veku, po päťdesiatke, keď suverénne predviedol svoje výtvarné majstrovstvo, zmysel pre stavebnosť foriem a dekoratívne vyznenie farebnej skladby, svoj výraz postavil na syntéze svietivej farebnosti a sústredeného maliarskeho gesta. Akoby motív, námet obrazu sa mu stal iba zámienkou na uvoľnenú „hru" s formami, potešenia a radosti z maľovania.
Maliarsku reč charakterizovali razantne nanášané, rôznosmerne usporiadané, geometricky štylizované „črepovité" plochy podobné farbistým kryštálom, konštruované do vnútorne skĺbených celkov. Mallý zjednodušil spôsob maľovania, vynechával detaily, dôraz kládol na sceľovanie tvarov a zhutňovanie maliarskeho podania. Často využíval jednofigurálne kompozičné schémy, inou skupinou boli viacfigurálne, bohato „zaľudnené" obrazy, ktoré vznikli na námety trhov a jarmokov.