Byť scénografom si Aleš Votava želal vždy. Nezostalo však len pri tom - okrem toho bol aj kostýmovým výtvarníkom, divadelným a filmovým architektom, šperkárom, písal, učil... Býva označovaný za jednu zo zásadných osobností slovenskej scénografie 90. rokov 20. storočia, jeho tvorivý kód však presahuje krátke obdobie jeho pôsobenia.
Aj dnes, „po búrke", je zjavné, že do nášho prostredia priniesol extrémne presvedčivý koncept - svetelne, priestorovo i koloristicky objavný, erudovaný a zároveň intuitívny, sebavedomý v použití výrazových prostriedkov, ale pokorný k divadlu ako synergickému dielu.
Pre cyklus Galéria v divadle sme zo zbierok SNG vybrali dve realizácie divadelných predstavení, ktoré sú fragmentárnou, ale napriek tomu signifikantnou ukážkou metódy jeho tvorby. Prvou je ikonická scénografia Shakespearovej Búrky (2000) pre Činohru SND - DPOH, druhou inscenácia jeho obľúbeného žánru - opery, a to naštudovanie Orfea a Eurydiky Ch. W. Glucka (1991) pre DJGT - Operu v Banskej Bystrici, kde bol Votava autorom scény i kostýmov.