Oboch autorov spája nielen spoločný školský kabinet, ale na tejto výstave napríklad aj textil; pre jedného je témou, pre druhého výtvarným materiálom. Výsledné obrazy oboch umelcov však ukrývajú mnohé osobné spomienky a príbehy, ktoré v kontexte aktuálnej doby ponúkajú nové interpretácie a témy na zamyslenie.
Leitmotívom textilných obrazov Andrei Ševčíkovej Marčekovej sa stalo uchovávanie (rodinných) spomienok. Buduje knižnice, ktoré sú rodinným archívom, cestovateľským denníkom časom, zápiskami každodennosti, jednoducho pamäťou malých súkromných dejín. Textilné koláže tvorí z autentických odevov majiteľov a majiteliek a názvy kníh zostavuje z odevných značiek tak, že ukrývajú rôzne odkazy. Prvé knižnice začali vznikať, keď sa autorkini synovia z bábätiek menili na malé deti a potom postupne na školákov, až „odrástli z krátkych nohavíc.“ Z oblečenia, z ktorého vyrástli, vytvorila knižnicu ako obraz ich detskej izby, v ktorej každá kniha či objekt ukrýva konkrétnu spomienku. Knižnice sa rozrástli aj o iných príbuzných. Kompozícia kníh na polici charakterizuje obľúbené aktivity brata; výtvarné umenie, zbierka známok, cestovanie, spoločná cesta do New Yorku. Pribudli knižnice s osobnými spomienkami na rodinných priateľov a umelcov, ale i také, ktoré mapujú autorkine záľuby. Pripomenutia ciest a návštev kultúrnych pamiatok, ktoré ju zaujali a inšpirovali svojím príbehom. Kolekciu obrazov dopĺňajú textilné objekty v podobe kaktusov, rozrastajú sa vďaka starostlivosti, ktorú im autorka venuje.
Tvorba Romana Rembovského je charakteristická precíznym zvládnutím techniky olejomaľby v prospech realistického zobrazenia motívu a známa predovšetkým cez jeho figurálne žánrové alebo symbolicko-fantazijné výjavy s existenciálnym podtextom. Pre spoločnú výstavu sme však zvolili kompozície bez prítomnosti figúr, zátišia, v ktorých je (na prvý pohľad) témou zobrazenia textil, odev, drapéria. Ranné, komornejšie formáty v sebe nesú nostalgickú stopu odkazov ku kultúre krajiny, z ktorej autor pochádza a môžeme ich vnímať ako intímnu spomienku. Neskoršie práce monumentálnejších rozmerov prinášajú moment napätia medzi zobrazenými materiálmi; medzi chladnými a ostrými hranami skla a prirodzene mäkkou drapériou, nasilu vtlačenou do limitujúceho priestoru akvária, pre istotu ešte aj drapériou pevne previazaného. Okrem toho, že autor majstrovsky zvýrazňuje odlišnú povahu oboch materiálov, poskytuje, opäť v existenciálnom duchu, priestor pre naše interpretácie a úvahy, aktualizované aj s ohľadom na súčasný kontext. V podobnej rovine môžeme čítať aj farebnú symboliku obrazov. Priam sa ponúka interpretácia vystavených zátiší ako symbolu neslobody alebo jednoducho ako zobrazenie vecí, čo ostali po ľuďoch túžiacich žiť svoje malé obyčajné príbehy, ktorých súčasťou bola napríklad aj pomaly chradnúca opustená monstera.
Andrea Ševčíková Marčeková, rodáčka z Martina, po absolvovaní odboru úžitková maľba na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti a dvojročného štúdia odboru Konzervátorstvo a reštaurátorstvo na SUŠ v Košiciach pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre textilného dizajnu (postupne v ateliéroch doc. Pavla Ruska a prof. Jozefa Bajusa). Pedagogicky pôsobí na Škole umeleckého priemyslu v Ružomberku na oddeleniach textilného dizajnu a úžitkovej maľby. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje textilným obrazom a drobným textilným objektom, v úžitkovej bytovým a odevným doplnkom. V roku 2009 získala Grand Prix na Trienále textilu (Liptovský Mikuláš).
Roman Rembovský, pôvodom z Ukrajiny, študoval na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (ateliér prof. Jána Bergera), doktorandské štúdium absolvoval na Katedra maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici (ateliér klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku). Žije a tvorí v Ružomberku, kde pôsobí ako pedagóg na Škole umeleckého priemyslu. Vo svojej voľnej tvorbe sa sústreďuje na techniku olejomaľby na plátne a na realistická zobrazenie motívu. Žánrovo preferuje predovšetkým figurálnu maľbu, nevyhýba sa ani krajinárskym kompozíciám. Výraznú líniu tvoria zátišia, ktorých výber prezentuje aktuálna výstava.