Slovenská Národná Galéria v roku 2012 kvôli pripravovanej rekonštrukcii areálu v Bratislave musela uzavrieť a deinštalovať svoje stále expozície. Aby zbierky SNG neostali v depozitároch a dostali sa k divákovi, Slovenská národná galéria bude počas trvania rekonštrukcie realizovať výstavy menšieho rozsahu aj mimo Bratislavy v spolupráci s regionálnymi galériami.
Práve zbierka umenia 19. storočia bude v letných mesiacoch sprístupnená v priestoroch Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, kde budú vystavené diela maliarov a sochárov činných na našom území v rokoch 1800 - 1918. Medzi vystavenými autormi nájdu diváci diela od Jozefa Czauczika, Jána Rombauera, Petra Michala Bohúňa a Jozefa Božetecha Klemensa, Ladislava Dunajského, ako aj Ladislava Mednyánszkeho, Dominika Skuteckého, Alojza Stróbla, Jána Fadrusza a mnohých ďalších.
Výstava s podtitulom „Medzi akadémiou a modernou" podáva príbeh vývoja výtvarného umenia na našom území v kontexte rýchle sa meniaceho 19. storočia. Maliarske a sochárske diela dokumentujú prehľad vývoja výtvarného umenia na našom území od prelomu 18. a 19. storočia v tvorbe maliarov klasicizmu a nastupujúceho romantizmu - Jána Jakuba Stundera, Jána Rombauera, Jozefa Czauczika z oblasti Spiša a nastupujúceho biedermeieru, ktorý hlavne v Bratislave predstavujú Jakub Marastoni, Ferdinand von Lütgendorff a Jozef Ginovský. Umenie prvej polovice 19. storočia uzatvára tvorba umelcov z oblasti Košíc - Vojtecha a Ignáca Klimkovicsovcov (Klimkovičovcov). Špecifickú polohu krajinomaľby so zameraním sa na domáci priestor nachádzame u Jána Jakuba Müllera. Medzi najvýznamnejších umelcov, ktorí sa presadili aj v zahraničí patrí krajinomaliar pôvodom z Levoče žijúci v Taliansku Karol Marko st. a v menšej miere jeho pokračovateľ Karol Vandrák.
V druhej polovici 19. storočia sledujeme dve dominantné línie výtvarného umenia - realizmus a postupne sa rozvíjajúci modernizmus. Prvá je silne spojená s domácim prostredím, kde maliari ako Peter Michal Bohúň a Jozef Božetech Klemens po štúdiách v Prahe ostali tvoriť v postupne zhoršujúcich sa podmienkach na Slovensku. Väčšina umelcov práve s rozširujúcimi sa možnosťami štúdia na akadémiách nielen vo Viedni ale aj v Mníchove, Paríži, Düsseldorfe a v Budapešti si väčšinou zvolila ako miesto svojho pôsobenia práve zahraničie. Najčastejšie to bola Viedeň alebo Budapešť, kde kulminovala bohatá umelecká činnosť spojená s rýchlym rozvojom týchto metropol. Tvorili tu maliari a sochári ako Július Benczúr, Leopold Horovitz, Ladislav Dunajský, Alojz Stróbl a Ján Fadrusz. V poslednej tretine 19. storočia sa rozvíja tvorba dvoch jedinečných maliarskych osobností Dominika Skuteckého a Ladislava Mednyánszkeho. Silne ich ovplyvnilo miesto štúdia a následné uplatnenie sa v širšom európskom kontexte. Udržiavali kontakt i so svojim domácim prostredím, kde ich tvorba reflektuje modernistické prúdy prelomu 19. a 20. storočia ako impresionizmus a luminizmus.