Zvolenský zámok, Zvolen
Kurátorka: Alexandra Homoľová, Beáta Jablonská
V dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia sa po prvýkrát stretli cesty slovenskej a európskej moderny bez príťaže predchádzajúcich lokálnych komplexov a budúcich, ešte vtedy netušených, obmedzení.
Slovenská avantgarda sa postupne vykryštalizovala do dvoch základných, časovo takmer paralelných koncepcií, ktoré spolu s originálnymi solitérnymi programami predovšetkým Ester Šimerovej-Martinčekovej, Imricha Weinera-Kráľa, Andreja Nemeša a Jakuba Bauernfreunda určili domácu podobu „slovenského variantu moderny".
Zakladateľské modernistické hnutie postavené na monumentalizácii „slovenského mýtu", na sentimentálnom a zároveň heroizovanom vzťahu k domovine, reprezentovala predovšetkým tvorba Martina Benku, neskôr Miloša A. Bazovského, Janka Alexyho a Zola Palugyaya.
Programová línia hľadania a odhaľovania „duše národa" vyvrcholila a zároveň bola zásadne revidovaná kľúčovými modernistickými konceptmi Mikuláša Galandu a Ľudovíta Fullu. Druhá línia slovenského moderného umenia sa hlásila k sociálne determinovanému modelu človeka, k otvorenej kritickej angažovanosti. Neskrývane hľadala paralely v sociálno-expresívnych smeroch stredoeurópskeho umeleckého prostredia. Autentickú odozvu našla najmä v tvorbe autorov košického okruhu - Eugena Króna, Konštantína Bauera, Antona Jasuscha, Júliusa Jakobyho a v ranom diele Kolomana Sokola.