V nadväznosti na svoj doterajší výstavný program predstaví Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku i v týchto letných mesiacoch diela jednej z významných umeleckých osobností Liptova - fotografa Martina Martinčeka (1913 - 2004).
Martin Martinček bol civilným povolaním právnik (JUDr.), v 40. rokoch pôsobil ako advokát, neskôr ako sudca a štátny zástupca v Bratislave. V roku 1951 bol donútený spolu so svojou druhou ženou, akademickou maliarkou Ester Šimerovou-Martinčekovou, opustiť život úspešného právnika v Bratislave a odísť na rodný Liptov. Tu sa však začal opäť venovať svojej záľube z detstva - fotografovaniu - a práve fotografia ho oslobodila od rôznych dočasných podradných zamestnaní a umožnila mu začať odznova.
V roku 1957 sa stal najskôr členom fotografickej sekcie Zväzu slovenských výtvarných umelcov a v roku 1961 fotografom v slobodnom povolaní. Veľmi skoro sa dostal do povedomia verejnosti svojimi netradičnými výtvarnými fotografiami štruktúr dreva, tvarov kameňa, obrazov vo vode či dôvernými a precítenými fotografiami horskej, vrchárskej krajiny a človeka z Liptova, z ktorých početné množstvo publikoval i knižne (Nezbadaný svet, 1964; Vám patrí úcta, 1966; Svetlá vo vlnách, 1969, a ďalšie).
Napriek úspechu u verejnosti a viacerým oceneniam od domácich i zahraničných odborných kruhov sa ani Martinček nevyhol problémom v zložitom období rokov normalizácie. Avšak už v roku 1970 mu vláda ČSSR udelila titul zaslúžilý umelec a knižné vydania jeho fotografických prác sa začali opäť objavovať v plánoch vydavateľstiev (Vrchári, 1975; Hora, 1978; Chvála vody, 1979, a ďalšie).
Martinčekova výstava v Galérii Ľudovíta Fullu je venovaná vybranému súboru snímok - dokumentárnemu cyklu z výstavby vodného diela Liptovská Mara (1971 - 1972), ktorý je v autorovej tvorbe považovaný za ojedinelý. Je výnimočným dokladom Martinčekovej účasti na jednej z akcií, organizovaných a vyhlásených Slovenským fondom výtvarných umení v roku 1971 za účelom podpory angažovanej výtvarnej tvorby.
Výstavba vodného diela pri Liptovskom Mikuláši (1965 - 1975) predstavovala jednu z najväčších budovateľských stavieb socializmu. Bola súčasťou vytvorenia tzv. Vážskej kaskády a jej budovanie prinieslo i mnohé negatívne udalosti, ako napr. vysťahovanie a zaplavenie viac ako trinástich dedín.
Klasická téma budovania bola Martinčekovi vzdialená, keďže však išlo o udalosť dotýkajúcu sa jeho rodného Liptova, venoval fotografiám z tohto prostredia rovnakú pozornosť ako svojim ostatným prácam. Martinček sám veľmi obdivoval snahu a námahu robotníkov. Pri práci kládol dôraz najskôr na dôverné poznanie prostredia a až potom na fotografovanie. Na stavbe fotografoval jeden celý rok, od októbra 1971 do septembra 1972.
Predkladaný cyklus fotografií z výstavby Liptovskej Mary bude po prvý raz vystavený samostatne a vo väčšom počte asi 30 záberov. Výstava spolu predstaví panoramatické pohľady na stavenisko, obsahovo a kompozične prepracované celky, polocelky a detaily stavby, charakterové portréty a výnimočne i uvoľnené momentky.
Jednotlivé snímky dokladajú Martinčekovu trpezlivosť, cieľavedomosť a dôslednosť pri fotografovaní; taktiež jeho schopnosť i v navonok chaotickom a nevzhľadnom priestore nájsť výtvarne pôsobivé motívy, detaily a spracovať ich do kompozícií pripomínajúcich práce modernistov 20. a 30. rokov.
Vystavené diela pochádzajú zo zbierok troch slovenských galérií: Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici.