Kaštieľ Strážky, Prízemie, Spišská Belá-Strážky
Kurátorka: Katarína Kolbiarz Chmelinová
Horné Uhorsko malo napriek historicky neľahkému obdobiu raného novoveku tri hlavné oblasti, do ktorých sa sústreďoval jeho kultúrny a umelecký život.
V rámci nich má nezameniteľné postavenie východ dnešného Slovenska, zvlášť historické regióny Spiš, Šariš a Abov, tvoriace akúsi protiváhu centrám západného Uhorska i oblasti stredoslovenských banských miest. Všetky tieto už v stredoveku vyprofilované lokality si podržali aj v novoveku svoj umelecky navzájom odlišný charakter.
Špecifické zafarbenie umeleckého prejavu východných centier Horného Uhorska sa rodilo zo stáročia pretrvávajúcich kontaktov dlho emancipovaných od Viedne a naopak úzko naviazaných na severozápadnú líniu Poľsko - Sliezsko - nemecká oblasť a Nizozemsko, vyznievajúcu v opačnom smere do Sedmohradska. V tomto ohľade, prirodzene, nemožno opomenúť ani bezprostredné pôsobenie odlišného kultúrneho okruhu zviazaného s pravoslávnou a gréckokatolíckou vierou časti tamojšieho obyvateľstva.
Vzletná fráza „Inter arma silent musae", často spájaná s Uhorskom od 2. polovice 16. do záveru 18. storočia (reformácia, Turci, stavovské povstania, násilná protireformácia), však umenovednými bádaniami posledných desaťročí potvrdená nebola. Tie naopak, s ohľadom na nežičlivé časy, občas až prekvapivo dokladajú v krátkych obdobiach konsolidácie pomerov rozkvet umeleckej tvorby vo viacerých centrách.
Neveľká výstava Ars inter Arma je čiastkovým príspevkom k štúdiu ranonovovekého umenia na Slovensku. Dielami z vlastných i výpožičkami z iných zbierkových fondov sa snaží priblížiť najplodnejšie obdobia a centrá severovýchodného Uhorska uvedeného obdobia. Z časti symbolicky je určená pre priestory bývalého Horváth-Stansithovského renesančného Kaštieľa v Strážkach, ktorý bol v 16. - 18. storočí sídlom významnej školy a humanistickej knižnice.
Samotná expozícia sa prirodzene koncentruje na hnuteľné pamiatky. Ich tunajší obmedzený rámec v 16. storočí je spolu s relatívne malou prebádanosťou a samostatnými výskumno-výstavnými projektmi (v SNG nedávna výstava Mária Uhorská, pripravovaný projekt Renesancia z cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia či v Maďarsku prebiehajúce akcie spojené s Rokom renesancie pri príležitosti výročia úmrtia Mateja Korvína) dôvodom len marginálneho riešenia danej problematiky touto výstavou.
Rovnako charakter ikonopiseckej výtvarnej produkcie oblasti prelínajúcej sa v ranom novoveku hlbšie s tvorbou tzv. západného okruhu (stála expozícia ikon SNG - Zvolenský zámok) si žiada samostatné spracovanie a nie je predmetom predstavovaného výstavného projektu, limitovaného okrem iného priestorovými možnosťami.
Vzhľadom na svoj rozsah kladie teda výstava dôraz najmä na priblíženie období opätovných vzopätí miestnej výtvarnej tvorby v ranom novoveku, ktoré sa spájajú najmä s ranou a neskorobarokovou produkciou. Ide hlavne o bojmi zmietanú druhú polovicu 17. storočia a následne zhruba o obdobie vlády Márie Terézie (1740 - 1780), s ktorou sa tu spájajú v prvom rade nadpriemerné neskorobarokové interiéry harmonizujúce architektúru, sochárske a maliarske súčasti, vrcholiace výstavbou a zariadením premonštrátskeho kostola a kláštora v Jasove. Ponúkaný prehľad končí približne okolo roku 1780, keď sa uzatvára vývoj barokového umenia. Do konca 18. storočia potom doznievajú neskorý barok i rokoko už len v retardovaných podobách, paralelne s udomácňujúcim sa klasicizmom.
Samotná inštalácia výstavy Ars inter Arma v dvoch miestnostiach prízemia kaštieľa môže ponúknuť len orientačnú predstavu po gotike druhého „zlatého veku" východoslovenského umenia. Výstava i katalóg sú zároveň lokalite „na mieru šitým" príspevkom k 60. výročiu založenia Slovenskej národnej galérie, ktorá v priebehu desaťročí svojej akvizičnej činnosti získala, ošetrila, spracovala a priebežne verejnosti predstavuje okrem iného rad významných diel východoslovenskej proveniencie.