Kaštieľ Strážky, Spišská Belá-Strážky
Kurátorky: Katarína Beňová, Katarína Kolbiarz Chmelinová
Slovenská národná galéria pri príležitosti 60. výročia založenia pripravila pre návštevníkov kaštieľa v Strážkach pozmenenú expozíciu rodovej galérie a Mednyánszkeho obrazov.
V stálej expozícii Ladislava Mednyánszkeho v Strážkach sú vystavené nové diela zo zbierok SNG, niektoré z nich ako napríklad Talianska horská krajina je prezentovaná po prvýkrát od veľkej súbornej výstavy v roku 2004. Doplnením expozície je časť archiválií, fotografií a dokumentov, ktoré doplnia poznanie o živote a tvorbe maliara Ladislava Mednyánszkeho ako aj jeho rodiny, priateľov, samotného kaštieľa a špeciálne jeho knižnice. Expozícia je doplnená o súbor dobových odevov, ktoré pochádzali pravdepodobne z rodiny Mednyánszkych a Czóbel.
V roku 1551 daroval Ferdinand I. kaštieľ v Strážkach rodine
Horváth-Stansithovcov, pôvodom z chorvátskeho Gradecu, za zásluhy pri obrane
hradu Sihoť v protitureckých bojoch. Práve s týmto šľachtickým rodom vlastniacim kaštieľ až do začiatku 19. storočia sa spája prvá časť jeho slávnej histórie. Následne kaštieľ vlastnili rody Szirmayovcov, Mednyánszkych a Czóbelovcov.
V roku 1972 po smrti poslednej barónky Margity Czóbelovej prešiel do správy Slovenskej národnej galérie, ktorá v ňom v roku 1991 sprístupnila stále expozície týkajúce sa kaštieľa, historickej knižnice, života a tvorby maliara Ladislava Mednyánszkeho.
Ladislav Mednyánszky (1852 - 1919) patrí medzi hlavných predstaviteľov stredoeurópskeho maliarstva poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia. Kaštieľ v Strážkach, ktorý spravuje Slovenská národná galéria, je jediným miestom na Slovensku, kde je prezentovaná stála expozícia diela umelca.
Expozícia dokumentuje silné puto L. Mednyánszkého k Strážkam, keďže jeho život i tvorba je s nimi spojené. Tu prežil väčšiu časť detstva a počas svojho života sa sem neustále vracal. Takisto jeho jediný stály ateliér, ktorý mu dal jeho otec postaviť nad hospodárskym krídlom, sa nachádzal v priestoroch rodinného sídla.
Výstava Mednyánszkeho tvorby v Strážkach prezentuje maliarov umelecký vývoj prevažne do roku 1900, pričom jeho hlavným motívom bolo okolie Strážok a podtatranská príroda. Mednyánszkeho krajinomaľba reagovala na vtedajšie vplyvy prevažne francúzskej krajinomaľby, tzv. intímnej krajiny, ktoré transformoval do vlastného umeleckého prejavu. Jeho základom sa stalo vyjadrenie dojmov z pozorovanej krajiny, ktoré odzrkadľovali jeho duševné rozpoloženie.
Prvá časť expozície prezentuje práve maliarovo rané obdobie, späté s tatranskými motívmi, ako aj prvé portréty miestnych sedliakov, paholkov a kočišov, výrazné typy mužov, ktoré on ako „slabý" veľmi obdivoval.
V druhej časti expozície sa nachádzajú diela prevažne z 80. rokov 19. storočia s motívmi lesných zákutí, postáv na moste inšpirovaných okolím Strážok. Nielen krajinomaľba, ale i množstvo zachovaných portrétov a portrétnych štúdií dotvára kompletný obraz Mednyánszkeho tvorby.
Ojedinelou kolekciou je skupina tzv. nedokončených diel, prevažne portrétov, ktoré Mednyánszky po zachytení základnej podoby portrétovaného nechal v rozpracovanej podobe.
Tretia časť reaguje na pohnuté obdobie okolo roku 1895, keď zomrel umelcov otec. Vyrovnávanie sa so smrťou sa stalo v tomto období jeho hlavnou témou, čo dokumentujú motívy smrti, duchov a melancholických motívov.
Ďalšou témou sú práce s vojnovou tematikou. Mednyánszky sa aktívne zúčastnil 1. svetovej vojny ako vojnový kresliar, ktorý zachytil nielen hrôzy vojny, ale aj bežný život v táboroch a často spájal figurálny žáner s krajinárskym.
Expozícia je doplnená aj o diela v priestoroch chodby, kde sú vystavené predovšetkým veľkoformátové krajinárske práce z maliarovho tvorivého obdobia, hlavne do roku 1900. Ide o rôznorodé prístupy k vnímaniu krajiny od klasicky poňatých až po expresívne maľby. Kolekcia je doplnená o diela maliarovho žiaka, spišského maliara Ferdinanda Katonu (1864 - 1932), ktorý sa vo veľkej miere inšpiroval svojím učiteľom.