Pražský hrad, jazdiareň,
Kurátori: Katarína Bajcurová, Aurel Hrabušický, Katarína Mullerová
Výstava Slovenský obraz (anti-obraz) s podtitulom 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení, pripravená Slovenskou národnou galériou a Správou Pražského hradu k 90. výročiu vzniku Československa, predstavuje v Jazdiarni Pražského hradu českej i medzinárodnej verejnosti najvýznamnejšie hodnoty slovenského výtvarného umenia uplynulého storočia.
Názov výstavy cituje názov jedného z „anti-obrazov" významného, predčasne zosnulého konceptualistu Júliusa Kollera (1939 - 2007), ktorého dielo dnes získava čoraz širšie medzinárodné uznanie. V tomto zmysle pojem „anti-obraz" symbolicky otvára nové priestory na myslenie, odkazuje na nejednoznačnosť, ale i provokatívnosť uvažovania o našom bytí. Jedným z leitmotívov výstavy je otázka, aké bolo slovenské umenie, v čom bolo špecifické, ako videlo obklopujúci svet a akým spôsobom naň dokázalo reagovať. A tak „obraz" v názve výstavy je chápaný všeobecnejšie: chceme vypovedať o slovenskom umení predovšetkým z hľadiska jeho vzťahu k špecifickej - obrazovej a obraznej - recepcii sveta okolo.
Diela vybrané na výstavu sa dajú označiť za „socio-senzitívne", obsahujú myšlienkové intencie a odkazy, za ktorými možno čítať viaceré zásadné historické okamihy, udalosti, problémy, ktoré ovplyvňovali a určovali osudy jedincov, ale hýbali i osudmi celého spoločenstva nielen v slovenských, ale aj v česko-slovenských historických kontextoch. Veríme, že obrazové narážky, analógie mnohých spoločenských, ako i privátnych javov, okamihy a situácie budú českému divákovi zrozumiteľné aj dôverne známe. Čo nás najviac zaujímalo však boli presahy, stopy, reflexie života, ktorý sme žili. Zaradili sme ich do základných „tematických" uzlov - ohnísk naprieč dejinami, bez úzkoprsej vývojovej alebo názorovej postupnosti. Takým spôsobom, aby divák a návštevník výstavy, krok za krokom dokázal dešifrovať osnovu obrazovej informácie - posolstva, ktoré je schopné priniesť umelecké dielo o svete vo svete, v ktorom vnikalo, žilo a fungovalo.
Témy boli zvolené na základe hľadania presahov umenia do sféry spoločensko-politického, národného, všeobecne humanistického, ekologického, vedeckého, vesmírneho, ale aj zvnútorneného projektovania výtvarných ideí a obrazov. Výstava má sedem sekcií (okrem monumentálneho prológu odkazujúceho na tragické udalosti roku 1968): Vojna a civilizácia, Slovenský mýtus, Socialistický anti-obraz, Z mesta von, Poézia o kozme, Iné svety a Globálna dedina. Kým spočiatku sa náš obrazový príbeh o slovenskom svete odvíja zhruba po chronologickej línii, neskôr sa témy paralelizujú do niekoľkých „odbočiek", prekrývajú, smerujú k najaktuálnejšiemu horizontu. Utrpenie človeka a ľudstva vo vojnových kataklizmách 20. storočia, apokalytické a utopické vízie príchodu nového sveta, sociálne antagonizmy novej urbánnej civilizácie, nástup modernizácie spoločnosti a presadzovanie sa mestského spôsobu života... Hľadanie národnej identity slovenského umenia - vyjadrenia života a mýtu rodnej zeme, vidiecky modus existencie slovenského človeka a jeho súžitie s prírodou, spomienky na mýtické korene národnej existencie... Odvrátené stránky moci, existencia človeka a umelca v sieti interpersonálnych vzťahov v totalitnej - socialistickej - spoločnosti, gestá politického a ekologického protestu, ochrana prírody ako politikum a príroda ako médium, fiktívne privlastňovanie si kozmu a expanzia do nadpozemských výšok, úniky do iných svetov, dotyky s transcendetným, neznámym, tušeným... Nový virtuálny a skutočný „raj" globálneho konzumného, postkomunistického sveta.... To sú len niektoré „sekvencie" v rámci vyššie menovaných tém, ktoré čakajú na diváka.
Nad výstavou prevzali záštitu Václav Klaus, prezident Českej republiky, a Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky
Usporiadatelia: Správa Pražského hradu v spolupráci so Slovenskou národnou galériou s podporou Ministerstva kultúry SR a Ministerstva zahraničných vecí SR, Veľvyslanectva SR v Českej republike a Slovenského inštitútu v Prahe
