Intervencia diel Jána Zelinku v nestálej expozícii SNG

Intervenciou nadväzujeme na tradíciu predstavovania laureátov Ceny Oskára Čepana v SNG – a to v expozícii starého umenia, ktorej ambíciou je predstavovať i súčasné umenie v konfrontácii s historickými koreňmi dejín slovenského výtvarného umenia.

Odborná spolupráca: Dušan Buran

Sochár Ján Zelinka (*1978) patrí k mladšej generácii sochárov, absolvujúcich klasické sochárske štúdium, ktoré začal vzdelávaním kameňosochárstva na strednej umeleckej škole a neskôr rozvinul v ateliéri slobodnej kreativity Juraja Bartusza na Technickej univerzite v Košiciach. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bez zveličenia ho môžeme priradiť k originálnym autorom obdarených talentom a sochárskou invenciou. Svoju individuálnu tvorivú cestu rozvíja s vnútorným programom a vlastnou logikou, voľne experimentuje s materiálmi a technikami. Cez tradičnú figurálnu sochu prináša aktuálne témy. V minulom roku získal cenu Oskára Čepana. Inštaláciou výberu jeho diel v nestálej expozícii gotického a barokového umenia nestex nadväzujeme na tradíciu predstavovania laureátov tohto ocenenia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Výzvou na autorskú výstavu sa nestal prázdny výstavný priestor, ale nestála expozícia starého umenia, ktorej ambíciou je signálne predstavovať i súčasné umenie v konfrontácii s historickými koreňmi dejín slovenského výtvarného umenia. Spojenie starého umenia so Zelinkovými prácami prinieslo vzájomne obohacujúci dialóg, ale i konflikt a napätie. Potenciál netradičného spojenia starého a nového bol zjavný viacerými parametrami Zelinkových sôch voľne evokujúcich pompejskú drámu sopečným popolom mumifikovaných tiel ľudí i zvierat rímskej doby. Príbuznými parametrami so starým umením v jeho tvorbe sú archaický a archetypálny jazyk, ľudské telo, interpretácie kresťanskej ikonografie, symbolika zvierat, tvarová deformácia. Prítomnosť nadreálnosti a neskutočnosti v jeho dielach má pritom podstatu v životnom rozmere, realite a v súčasnom svete.

Zelinkove sochy vychádzajú z tradičného figurálneho sochárstva, zobrazujú ľudí a zvieratá na hranici medzi živým a mŕtvym. Sám autor sa viac prikláňa k tomu, že sú predsa len viac o živote ako smrti. A to návratom k prapodstate významu sochárskeho umenia, ktorou je fixovanie podoby človeka a zvierat na večnosť. Zelinka sa sústreďuje na telo, telesnosť a jej dočasnosť cez akceptovanie vlastností a špecifických kvalít materiálov. Necháva zaznieť to, čo iní pri procese tvorby skrývajú a retušujú. Zaujíma ho hľadanie podstaty, hĺbky života, akokoľvek tento jeho záujem vyznieva pateticky, je komunikovaný priamo, úprimne a bez zaťaženia špekuláciami. Sochami Zelinka vyjadruje prírodné a ľudské zákony, ich vzájomné vzťahy a narušené väzby zo strany človeka. Obnovuje etický rozmer mumifikáciou nájdených uhynutých zvierat, prekračuje hranice života a smrti.

Zelinka tvorí precízne, sústredene s tým, že experiment a proces, teda akcia je na prvom mieste a výsledok na druhom. I rozmerovo malá socha v sebe skrýva monumentálnosť, pritom rozmery jeho diel sú dôležité, pretože odkazujú na životný, ľudský rozmer. Vychádzajú z reálnych mier zobrazených technikou odtláčania tela (ľudského i zvieracieho) do hliny a následným nanášaním betónu, alebo liatím sadry priamo z foriem zvieracích koží. Zakomponuje náhodu i čaro nechceného, ktoré zafixuje ako originálnu stopu sochárskeho procesu.

Nové cesty i témy figurálneho umenia sú v prirodzenej a nenútenej súčinnosti s materiálom a jeho podstatou. Jeho sochy sú intuitívne, emocionálne, haptické, nepokojné a dynamické. Na hrane s monštruóznym a strašidelným až hororovým vyznením. Tento efekt vychádza z telesnej deformácie, ktorá nám v kontexte stálej expozície pripomenie manieristickú štylizáciu záverečnej fázy baroka.

V súčasnom svetovom umení nájdeme u viacerých sochárov/sochárok tendenciu transformovaných tiel zobrazených ako monštrá, kreatúry, hybridné telá, postapokalyptické telá evokujúce smrť ako reakciu na politické a ekonomické problémy dneška vyvážené však istým prvkom hravosti, ktoré tieto chmáry zároveň rozptyľujú, nadľahčujú a robia existenciu práve iróniou znesiteľnejšou (Berlinde De Bruyckere, Daphne Wright, Thomas Houseago a ďalší).

                                                         Vladimíra Büngerová, kurátorka

Zoznam vystavených diel

1. Uhynutá veverička zaliata v olove. 2014. Liatie, olovo, v. 45 cm, š. 18 cm, h. 10 cm
2. Uhynutá mačka zaliata v olove. 2013. Liatie, olovo, v. 55 cm, š. 35 cm, h. 12 cm 
3. Uhynutý had zaliaty v olove. 2013. Liatie, olovo, v. 77 cm, š. 45 cm, h. 5 cm
4. Had /záznam z formovania/. 2013. Sadra, papier, v. 114 cm, š. 85 cm
5. Dokument. 2015. Kašírovaný betón, 6 figúr, v. 125 cm, š. 60 cm, h. 60 cm (matka); v. 135 cm, š. 65 cm, h. 85 cm (otec); v. 100 cm, š. 50 cm, h. 55 cm (brat); v. 110 cm, š. 50 cm, h. 55 cm (sestra); v. 100 cm, š. 50 cm, h. 55 cm (Ján Zelinka); v. 80 cm, š. 45 cm, h. 25 cm (pes)
6. Obrazoborectvo / oddelené súvislosti. 2010. Negatívne modelovanie, kašírovaný betón, v. 150 cm, š. 120 cm, h. 70 cm (madona); v. 220 cm, š. 50 cm, h. 50 cm (Kristus)
7. Hľadám podstatu (srnec). 2013. Sadra liata do zvieracej kože, v. 100 cm, š. 108 cm, h. 40 cm
8. Hlava I. 2010. Liatie, betón, v. 46 cm, š. 20 cm, h. 22 cm
9. Hlava II. 2010. Liatie, betón, v. 50 cm, š. 22 cm, h. 25 cm
   

Ján Zelinka (*1978, Vranov nad Topľou)

1992 – 1996  Škola úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kameňosochárstvo

2002 – 2008  Technická univerzita v Košiciach, ateliér slobodnej kreativity (Juraj Bartusz)

2007  Študijný pobyt AVU, Praha, ateliér figurálneho sochárstva a medaily Jana Hendrycha

2011  Doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave (Ján Hoffstädter)

Samostatné výstavy

2016   
Ján Zelinka / Simona Štulerová. Pod povrchom. Slovenský inštitút v Budapešti, Budapešť (HU)
2014   
Re-form. Kunsthalle, Košice
2013   
Forma a obsah. Šarišská galéria, Prešov
2010    
Ján Zelinka. Galéria Per spectrum, Prešov
2009    
Sochy. Miskolzi galéria, Miškovec (HU)
Sochy. Múzeum Vojtecha Lӧfflera, Košice
2008   
Ján Zelinka. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
2006    
Jednotlivci. Galéria súčasného umenia, IC, Košice

Skupinové výstavy

2015    
Homo Creātusz / Ateliér slobodnej kreativity 3D / 1999 – 2015. Make up Gallery, Košice
Výstava finalistov Ceny Oskára Čepana. Dig Gallery, Košice
Slovak Art Days In London. The Gallery on the Corner, Londýn (UK)
2014    
Biela noc. Košice
Rožňavské radiály. Galéria Baníckeho múzea, Rožňava
Cassovia Express. Zemplínske múzeum, Michalovce
2012    
Múzeum Vojtecha Lӧfflera, Košice
2011    
Vnútorný priestor 6. Synagóga, Košice
2010    
Socha a objekt XV. Galéria SVÚ, Bratislava
2009    
Socha a objekt XIV. Galéria SVÚ, Bratislava
Noc 09. Východoslovenská galéria, Košice
2007   
KE-BA-BB. C2C Gallery, Praha (CZ)
KE-BA-BB. Považská galéria umenia, Žilina
Ildikó Pálová, Eva Krutaková, Ján Zelinka. Múzeum Vojtecha Lӧfflera, Košice
Z prieskumu. Považská galéria umenia, Žilina