Osmičky

Výstavný projekt je netradične navrhnutý do átria Esterházyho paláca ako séria malých výstav k osmičkovým výročiam: februáru 1948, augustu 1968 a októbru 1918.

Napriek názvu sú nástenky viacvrstvovou výstavou umenia, projektom, ktorý sa okrem historických tém zaoberá aj teoretickými otázkami spojenými s kurátorstvom, typológiou výstav, kultúrnou politikou a diváckymi očakávaniami. Autorky idey projektu Katarína Bajcurová a Petra Hanáková projekt koncipovali aj ako nenápadný štuchanec do čias, keď boli mnohé múzeá iba profesionálne sa tváriacimi nástenkami politických výročí.

Základom výstavy je dlhá, tri metre vysoká stena - „galerijná nástenka" - na ktorej sa budú v časovom slede výročí striedať obrazové koláže. Výsledkom bude akýsi draft či materializovaný PINTEREST, ktorý bude aj pripomienkou socialistického „nástenkárstva". Vo februári nástenku k výročiu 1948 (komunistický obrat) zavesí Alexandra Kusá, v auguste k výročiu 1968 (vstup vojsk VZ) Petra Hanáková a nakoniec, v októbri k výročiu 1918 (vznik ČSR) Katarína Bajcurová. Koláže budú pozostávať z výtvarného materiálu rôznej povahy (obrazy, fotografie, dokumenty) primárne zo zbierok SNG. Výsledný lejaut, konflikt diel vedľa seba, ich juxtapozícia bude prehovárať o povahe a vnútorných konfliktoch tej-ktorej udalosti.

Projekt násteniek je ďalšou z výstav, ktoré reflektujú a komentujú našu disciplínu a tematizujú svojbytnosť umeleckohistorického bádania. Dejiny umenia nie sú identické so sociálnymi a politickými dejinami, aj keď sú s nimi neoddeliteľne spojené. Prax do roku 1989 však vypovedala o inom a dodnes na jej sedimenty narážame, keď nás verejnosť či moc vyzýva, aby sme ich ilustrovali. V tomto zmysle sú nástenky emancipačným projektom: na strane jednej sú príkladom tejto spojitosti, ale zároveň aj poukázaním na jedinečnosť a potenciál umeleckohistorického materiálu, pretože ich obsah nie je ilustráciou historickej udalosti, ale reflektuje príbeh dejín umenia.

Na výstave bude okrem kurátorov spolupracovať aj grafická dizajnérka Pavlína Morháčová.

- - - -

August 1968

21. 8. - 14. 10. 2018

Kurátorka: Petra Hanáková

Šesťdesiate roky sú - všade vo svete - obdobím občianskeho precitnutia. Aj socialistické Československo, viazané po vojne vo východnom, sovietskom bloku, sa liberalizuje. Našľapuje na vlastnú cestu, označovanú - aj pod vplyvom prívetivej tváre nového komunistického lídra, usmievavého Slováka Alexandra Dubčeka - ako socializmus s ľudskou tvárou, prípadne demokratický socializmus. Hoci obrodný proces v Československu sa stále deje v medziach socializmu, prinajmenšom vo vedení komunistických strán krajín Varšavskej zmluvy je vnímaný ako jeho ohrozenie, ako kontrarevolúcia. Na jej potlačenie - s argumentom „bratskej pomoci" - pošle sovietske politbyro do Československa tanky. Okupačné armády „spriatelených vojsk" prekročia hranice pred polnocou 21. augusta 1968 v akcii s názvom Dunaj, ktorá je najväčšou vojenskou operáciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Invázia je zneuctením medzinárodného práva i politickej suverenity Československa. V krajine zdvihne obrovský vzdor (najmä tzv. pasívnu rezistenciu) a aj v dušiach doteraz otvorených ideálom komunizmu vyvolá zdesenie a rozčarovanie. Lebo - otázkou Luďka Pachmana: „Lze přátelství na věčné časy vynutit napřaženou pistolí?"

Naša v poradí druhá „osmičková" mikrovýstava je zámerne saturovanou plochou, hutnou intermediálnou kolážou, ktorá u diváka/diváčky predpokladá opakovanú návštevu. Väčšinu materiálu na „nástenke" tvoria diela reflektujúce, niektoré aj ex-post, udalosti z augusta 1968. Ide teda najmä o politikum, ale sú tu i artefakty odkazujúce na širší rámec vtedajšej kultúry (feder(aliz)ácia, kult Alexandra Dubčeka, komunálny humor, západné vplyvy vo vizuálnej kultúre...). Ambíciou je čo najplnšie sprostredkovať občiansky étos, ktorý v kultúre i vo vizuálnom umení priniesla tzv. pražská jar i po nej nasledujúca invázia „spojeneckých" vojsk. Filmami, fotografiami, plagátmi, karikatúrami, listmi rozhnevaných občanov, protestsongmi či „heslami z múrov" predstaví jedinečný okamih našich dejín; dátum, ktorým sa viera v eventualitu socializmu s ľudskou tvárou prakticky zo dňa na deň rozplynula.

- - - -

Osmičky: Október 1918

28. 10. - 31. 12. 2018

Kurátorka: Katarína Bajcurová
Odborná spolupráca: Alexandra Kusá

V slovenskom výtvarnom umení nemáme takmer žiadne diela aktuálne reflektujúce historické udalosti - vznik prvej Československej republiky a podpísanie Martinskej deklarácie v októbri 1918, ktorou sa k novej republike pridali Slováci. Jedným z mála diel je veľkorozmerná maľba zakladateľa a klasika slovenského moderného maliarstva Martina Benku (1888 - 1971) Po búrke/Dúha (okolo 1918 - 1919), historicky prvá akvizícia do zbierok Slovenskej národnej galérie (inv. č. O 1). Benka touto maľbou symbolicky privítal koniec prvej svetovej vojny a vznik novej republiky. Dielo spolu s jeho príbehom bude prezentované netradičným spôsobom.