Esterházyho palác, 1. poschodie, suterén, Bratislava
Kurátorky: Vladimíra Büngerová, Lucia Gregorová Stach
Monografická výstava Jany Želibskej (1941) je pokračovaním výstavného a
výskumného programu, ktorý prezentuje významné osobnosti dejín
slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.
Želibská
patrí k progresívnej generácii akčných a konceptuálnych autorov z
druhej polovice 60. rokov 20. storočia na Slovensku. Vo svojej tvorbe
špecificky prehodnocovala podnety neo-avantgardných tendencií, najmä
francúzskeho Nového realizmu a pop-artu. Na bývalej československej
scéne stála pri zrode environmentálneho umenia v 60. rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na konci 80. rokov a videoumenia v
90. rokoch 20. storočia. Želibská otvoreným feministickým prístupom
tematizuje ženské telo; v jej tvorbe sa tieto zámery prelínali s dobovo
príznačnými témami alternatívnej scény a neoficiálneho umenia na
Slovensku. Výstavný projekt po dlhšom čase prezentuje veľkorysé
priestorové diela Jany Želibskej (Možnosť odkrývania, 1967; Triptych,
1969; Kandarya-Mahadeva, 1969), dokumentácie akcií v krajine, inštalácie
z prírodných materiálov, videá a výber diel z aktuálnej tvorby. K
výstave vychádza rozsiahly katalóg s textmi viacerých autorov a autoriek
a bohatou obrazovou prílohou.
