Späť do múzea, späť k hviezdam

Sprievodná výstava k projektu Dejiny slovenského výtvarného umenia - 20. storočie je výstavou, až na drobné výnimky, umenia 90. rokov, inštalovaná v expozícii stálych zbierok starého európskeho a slovenského umenia.

Výstava je inštalovaná priamo v expozícii medzi dielami starého umenia, pričom jednou zo zásad bolo rešpektovať ich rozloženie a zloženie. Je zamýšľaná ako ,,Gesamtkunstwerk" diel starého, moderného a súčasného (,,kurátorského") umenia. Výstava pracuje s vystavenými exponátmi, ale skôr než s konkrétnymi dielami vstupuje do akcie s galerijným prostredím, ktoré diela okolo seba vytvárajú. Spôsob dotvárania ,,dokomponovávania" stálych zbierok a diel starého umenia súčasným umením je postavený na rôznych princípoch vzájomných vzťahov a na ich ,,interaktívnom" prestupovaní. Aj preto nebol zvolený tradičný postup predvádzania analógii a príbuznosti, interpretácie starého novým alebo opačne. Za prvotné tvorivé východisko sa zvolilo priznanie priestoru zbierky a následne narábanie s ním. Na výstave sa tak objavujú nové diela vytvorené pre konkrétne situácie, ale aj staršie a už známe artefakty, ktoré sa v konkrétnom priestore, v kontexte s konkrétnym dielom starého umenia dostavajú do nových - neraz paradoxných, prekvapujúcich a nápaditých - sémantických i vizuálnych situácii. Výstavný projekt nemá ambíciu mapovať, poukazovať, dokonca ani pomenúvať problémy a témy súčasného umenia. Chce byť iba výstavou - v zmysle vystaviť, ukázať, spolupostaviť, vytvoriť, či pretvoriť dané prostredie, ktoré je výnimočné tým, že je novým múzejným ,,obydlím" diel starého umenia. Byť jedným z možných riešení.
Súčasné umenie tak vtŕha na územie inštitucionalizovaných diel, overených hodnôt, už uzatvorených problémov. Na jednej strane nepochybne „parazituje na spomínaných skutočnostiach ako na hodnotách svojho druhu, na strane druhej akoby relativizovalo a zne1asňovalo ich postavenie. Rôznosť a odlišnosť stratégií výtvarných diel „starého" a „nového" umenia sa práve v takýchto situáciách synkreticky premiešava, znejasňuje, posúva a predstavuje svoje odlišnosti. Keďže súčasné umenie stále spôsobuje rozpačitosť divákov v prístupe k nemu a jeho vnímaniu, jedným z ďalších cieľov výstavy je predstaviť rozmanitosť postupov súčasného umenia, nesvietiť poetiku aktuálneho umenia cez artefakty starého umenia. Využiť jeho nepopierateľnú „auru" a súčasne sa pokúsiť odstrániť bariéry jeho porozumenia, zmeniť zaužívané kontexty vnímania výtvarných diel, ich delenie podľa historických období, t. j. vytvoriť nový mentálny a vizuálne príťažlivý celok. Vytýčili sme viacero ciest vedúcich ku konečnej zostave diel a ich autorov. Oslovili sme výtvarníkov, u ktorých sme predpokladali chuť nechať sa inšpirovať dielami v expozícii alebo témou, ktorú sme si do miestnosti vytýčili ako nosnú. Zároveň sme vyberali existujúce diela alebo typy diel pre už konkrétne zvolené miesta v expozícii. Pričom sme nekládli dôraz na čistotu „žánru“, v zostave sa objavujú napríklad hudobník, teoretička alebo sklár.
Naše snahy pri koncipovaní výstavy by sa dali krátko vystihnúť aj týmito slovami: Je to ako keď cestujete v noci vlakom alebo autobusom známou trasou. Krajina ubieha za oknom, svetlá sa striedajú s tmou. Biela košeľa, ktorú máte na sebe hádže kúsok svetla na ubiehajúcu cestu. Poznáte miesta za oknom, ale nevidíte ich. Podchvíľou sa vynárajú známe veci, upozorňujú vás na úseky, ktoré míňate. No občas sa osvetlí úplne neznámy fragment, aby vzápätí zmizol...
(Alexandra Kusá, Katarína Bajcurová, úvod katalógu k výstave Späť do múzea - späť k hviezdam (1. 6. - 1. 10. 2000 : Slovenská národná galéria, Bratislava))