Výstava prináša prierez celoživotnou tvorbou popredného slovenského fotografa Jána Krížika (1943), od roku 1994 vedúceho Katedry vizuálnych médií na VŠVU v Bratislave.
Krížikovou celoživotnou témou je fotografovanie nahého ženského a príležitostne aj mužského (predovšetkým svojho vlastného) tela. Využíva popritom množstvo špeciálnych fotografických a výtvarných techník a inscenačných postupov, ktoré vyznievajú často antinaturalisticky či antiesteticky. Napriek tomu jeho akty nestrácajú primárnu príťažlivosť.
Vo svojich inscenovaných fotografiách doplnených niekedy luminografickou akciou, teda doslova kreslením svetlom, zvykne využívať podnety starého i novšieho výtvarného umenia (osobitný vzťah má k Michelangelovi a k francúzskemu manierizmu a klasicizmu). Pomocou rekvizít (zvlášť masiek) vytvára alúzie na mytologické témy či bližšie neurčené barbarské rituály.