Mestá Levoča, Petrohrad a Prešov tvoria tri hlavné medzníky, kde pôsobil maliar Ján Rombauer. Tento svetobežník pôvodom z levočskej remeselníckej rodiny sa prostredníctvom maliara dánskeho pôvodu Jána Jakuba Stundera (1759 - 1811) dostal do pozornosti spišskej šľachty a ako talentovaný autodidakt získal už v mladom veku zaujímavé objednávky.
V roku 1805 ho osud nasmeroval do ruského prostredia, kde tvoril ako „jevropejskij" maliar portréty ruských a poľských šľachticov. V roku 1824 sa rozhodol vrátiť späť do Uhorska a usadil sa v Prešove, kde sa odohrala posledná fáza jeho tvorby.
Výstava mapuje teritórium tvorby maliara Jána Rombauera v kontexte výtvarného umenia prvej polovice 19. storočia v Uhorsku a Rusku. Tento maliar sa doteraz nedočkal samostatnej monografie a pripravovaná publikácia k výstave je tak pomerne obsiahlym príspevkom k poznaniu jeho života a diela. Tím odborníkov zo Slovenska a Maďarska v interdisciplinárnom diskurze podáva pohľad na komplexnú osobnosť maliara. Príspevkom k poznaniu jeho „domácej" tvorby s dôrazom na portrétne umenie ako aj jeho pôsobenie v rokoch 1805-1814 v Rusku sú štúdie Kataríny Beňovej. O ojedinelej krajinárskej práci Záhrade v Hodkovciach píše Géza Galavics z Inštitútu dejín umenia Maďarskej akadémie vied v Budapešti. Archívny výskum o pôvode Rombauerovej rodiny a jeho predkoch spracovala Alena Kredatusová zo Štátneho oblastného archívu v Levoči. Postavenie Prešova v prvej polovici 19. storočia a jeho vývoj spracoval Peter Kónya z katedry histórie z Prešovskej univerzity. Zberateľské prostredie Prešova v kontexte Rombauerovho pôsobenia zaznamenala Edit Szentesi z Inštitútu dejín umenia Maďarskej akadémie vied v Budapešti. Poslednou oblasťou je činnosť maliara pre gréckokatolícku cirkev na východnom Slovensku, na ktorú sa zameral Szilveszter Terdik. Publikácia okrem odborných štúdií obsahuje aj súborný katalóg maliara ako aj archívne prílohy.
Ján Rombauer
Narodil sa 25.mája 1782 v Levoči. Okolo roku 1803 navštívil v Pešti dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera, u ktorého sa vzdelával v maľbe. Práve jeho prostredníctvom získal ešte v tom istom roku prvé objednávky šľachtickej rodiny Csáky z Hodkovciec. V roku 1804 prvýkrát pracoval pre obchodnícku rodinu Jána Samuela Steinhübela v Prešove. Prvá zmienka o jeho pôsobení na území vtedajšieho Ruska sa datuje do roku 1805 kedy sa prostredníctvom rodiny grófa Iljinského dostal na územie Romanovky (dnešná Ukrajina). Ako „jevropejskij" maliar maľoval portréty ruských a poľských šľachticov. Od roku 1806 pôsobil v Petrohrade, kde sa stal vyhľadávaným maliarom portrétov. V roku 1810 získal povolenie na kopírovanie diel v Ermitáži. V Rusku tvoril až do roku 1824, kedy sa rozhodol presťahovať do Prešova, kde žili jeho dvaja bratia - zlatník Matej a mäsiar Samuel. V roku 1829 sa v Prešove narodila jeho jediná dcéra Regina Matilda. V roku 1835 získal objednávky na reprezentatívne portréty členov evanjelického kolégia. O päť rokov neskôr maľoval portrét panovníka Ferdinanda V. pre účely radnice a župného domu. V rokoch 1824 - 1849 tvoril prevažne v Prešove a okolí portréty, oltárne ako aj žánrové obrazy. Zomrel v 1849 v Prešove.
Slovenská národná galéria, Bratislava v spolupráci so Šarišskou galériou v Prešove