Dielo, ktoré sa dostalo do zbierok Slovenskej národnej galérie prevodom roku 1950, pochádza zo zbierky grófa Jána Pálffyho. V katalógu jeho kolekcie z roku 1909 ho pripísali florentskému maliarovi Francescovi Furinimu (c.1600 - 1646), postavu ženy na obraze vzhľadom k jej lamentačnému gestu a klasického atribútu - nádoby na masť určili ako Máriu Magdalénu.
Reštaurátorský prieskum a následné reštaurovanie však ukázali, že koncom 19. storočia bol obraz „upravený" - premaľovaný, pričom tieto zásahy podstatne zmenili jeho ráz aj ikonografiu. Na pôvodnom barokovom obraze žena žmýkala špongiu či handru, z ktorej stekala krv do misy na stolíku. Pri premaľbe v 19. storočí reštaurátor „zamaľoval" špongiu a stekajúcu krv, nádobu „zakryl" vrchnákom, ostala iba žena lamentujúca nad nádobou. A tak z pôvodnej sv. Praxedy, ranokresťanskej svätice, sa po úprave stala Mária Magdaléna. Po odstránení premalieb z 19. storočia sa dala spoľahlivejšie určiť aj atribúcia obrazu. Ukázalo sa, že autorom našej kompozície nie je Francesco Furini, ale jeho žiak Simone Pignoni (1611, Florencia - 1698, Florencia).