3. poschodie,
Esterházyho palác, Bratislava
Kurátorka: Zuzana Ludiková
Spoločný život uhorského a českého panovníckeho páru Márie Uhorskej (Habsburskej) a Ľudovíta II. Jagello bol krátky, naplnili ho však elegantným luxusom dvorského umenia. Vychutnávajúc svoju mladosť sa oddávali pestrým dvorským zábavám, hudbe a plesom, hostinám a poľovačkám.
Osud im nedoprial podporovať veľkolepé stavebné podujatia a sochárstvo bohaté na pozoruhodné diela - a to nielen v dôsledku nedlhých rokov, ktoré ich spájali, ale aj pre povestnú chudobu ich pokladne.
Umelecká produkcia tohto časovo úzko vymedzeného obdobia netvorí samostatný, uzatvorený celok. Výtvarná tvorba neskorého jagellovského obdobia, presnejšie perióda vlády Ľudovíta II. a Márie Uhorskej, sa nijako nedá oddeliť od skorších dvoch desaťročí, dôležitým sa však stáva tým, že vyznieva úplným, fatálnym koncom. Expozícia ponúka prostredníctvom dvorského umenia priezor do posledných minút jednej éry v strednej Európe.
Výročie narodenia kráľovnej Márie Uhorskej (1505-1558) pripomínajú Slovenská národná galéria v Bratislave a Historické múzeum mesta Budapešť spoločne pripravovanými výstavami v Budapešti a v Bratislave.
Mária Uhorská vyrastala v Nizozemsku u svojej tety Margaréty Rakúskej a neskôr u starého otca cisára Maximiliána I. vo Viedni a v Innsbrucku. Sobášom s Ľudovítom II. sa stala panovníčkou Uhorského a Českého kráľovstva. Po strate manžela v bitke pri Moháči opustila strednú Európu aby prevzala úlohu miestodržiteľky Nizozemska po svojej zosnulej tete. Posledné roky prežila v rodnom Španielsku.
Výstavy v Budapešti a Bratislave predstavujú životný príbeh mladej panovníčky, ktorú záujem o aktuálne intelektuálne a spirituálne diskusie, hudbu a výtvarné umenie vyzdvihli medzi popredné osobnosti kultúrneho života. Výstava v Budapešti predstavila osobnosť kráľovnej priamo v jej budínskom sídle prostredníctvom bohato dokumentovanej dvorskej kultúry. Expozíciu v Bratislave tvorí prevažne maľba, ktorá ilustruje spoločenský ambient kráľovnej.
Panovnícky pár si do manželstva priniesol veľmi rozdielne súkromné umelecké záujmy. Nizozemsko dalo svetu celý rad vynikajúcich umelcov, ktorí silne poznamenali nielen súvekú, ale aj neskoršiu európsku tvorbu. V personálnej únii Uhorského a Českého kráľovstva naopak vznikali posledné významné neskorogotické diela.
Oficiálne dvorské umenie vznikalo v prostredí posledného panovníka jagellovského domu v súvislosti s verejným vystupovaním panovníckeho páru a so zriadením a zariadením kráľovskej rezidencie v Budíne. Oslnivé slávnosti propagovali významnejšie udalosti spoločného života Ľudovíta II. a Márie Uhorskej, sprevádzané príležitostnými dekoráciami a hudbou. Najvýraznejšie podporovanou oblasťou umeleckej činnosti bola tvorba portrétov. Pri vzniku oficiálnych portrétov Márie a Ľudovíta stála tradícia portrétneho umenia habsburského domu, maľba Bernharda Strigela a Hansa Malera rozvíjaná Hansom Krellom, ktorého rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil Lucas Cranach. Druhú polovicu života regentky Márie dokumentujú maliari bruselského dvora, Barend van Orley, Jan Cornelisz. Vermeyen či Michiel Coxie.
Projekt finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR
Kurátorka výstavy: Zuzana Ludiková
Architektonické riešenie: Martin Kvasnica, Štúdio For
Realizácia výstavy: Katarína Bartošová a výstavné oddelenie SNG
Komunikačné centrum: Gabriela Schultzová
Zodpovedná redaktorka: Luďka Kratochvílová
Asistentka projektu: Naďa Kančevova
