Vodné kasárne a Premostenie, Bratislava
Kurátorka: Katarína Kolbiarz Chmelinová
Oltár predstavuje z umeleckohistorického hľadiska jednu zo základných objednávok a tým i pamiatok sakrálneho umenia. Po stredoveku je barok ďalším obdobím nesmierneho rozkvetu oltárnej tvorby.
Samotné oltárne celky, predstavujúce spoločné dielo viacerých umeleckých druhov spolupracujúcich na jeho konečnom vyznení, boli už v čase svojho vzniku chápané ako reprezentatívne práce s dôrazom na bohatú, kvalitnú výzdobu. Napriek tomu im nebola na Slovensku na rozdiel od okolitých krajín venovaná sústredená pozornosť. Táto tvorba na území dnešného Slovenska bola ovplyvnená nielen viedenským centrom, ale zvlášť na severe sa inšpirovala tvorbou neďalekého Poľska sprostredkúvajúceho podnety z Talianska i Nemecka.
Cieľom výstavy je sledovať typologické premeny oltárov 17. a 18. storočia na Slovensku a ich vzťah k strednej Európe. Vývoj od architektonických, na plochu viazaných retabulí, cez atektonické konštrukcie až po priestorové iluzívne formy 18. storočia je dokumentovaný návrhovými kresbami, dobovými modelmi a konkrétnymi dielami, resp. ich časťami. Projekt sledujúci premeny barokového oltára by mal byť zároveň úvodom k radu typologických výstav študujúcich umelecky stvárňovaný mobiliár sakrálnych interiérov ako napr. barokové kazateľnice či barokové epitafy.