Výstava Laca Terena (nar. 1960, Bratislava) v Slovenskej národnej galérii predstaví kľúčové body jeho umeleckého programu a pokúsi sa komplexne priblížiť jeho jedinečnú výtvarnú a vskutku „polymúzickú" osobnosť.
Patril k vedúcim osobnostiam postmodernej generácie, ktorá okolo polovice osemdesiatych rokov 20. storočia vystúpila s programom neoexpresívnej maľby inšpirovanej talianskou transavantgardou a nemeckým hnutím Neue Wilde. Výbušným temperamentom, razantnou a odvážnou metaforou ironizoval ikonografické symboly končiacej éry socializmu.
Na
jeho súčasných rozmerných maliarskych plátnach „barokovo-secesného" a
pop-artového strihu založených na veľkoryso plošnom farebnom a kresbovom
rozvrhu sa krížia rozmanité aktuálne a historické podnety. Je príkladom
autora, ktorý síce prevažne maľuje, ale občas si odskočí aj k
sochárstvu.
Od začiatku deväťdesiatych rokov sa paralelne venuje
navrhovaniu a tvorbe priestorových objektov, pričom vychádza z
ikonografického a štýlového repertoáru svojho maliarstva. Hoci hlavnou
sférou jeho záujmu je maľba, v jeho prípade však môžeme hovoriť presahu
médií - kresby, maliarstva a sochárstva.
V Terenovej tvorbe našli svoje
miesto postmoderná iracionalita, humor, absurdná metafora, alegorický
inotaj a najmä hry so symbolmi - je majstrom vytvárania hybridných
znakov a pop-kultúrnych rébusov rozmanitého značenia.
Študoval na
Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1979 - 1985, reštaurovanie u
doc. I. Meszárošová). Absolvoval štipendijný pobyt na BINZ 39 v Zürichu
(1990 - 1991) a bol hosťujúcim profesorom na Vysokej škole
umeleckopriemyselnej v Prahe (2004). V rokoch 2003 až 2013 pracoval pre
Nadáciu TRANZIT v Bratislave, zameranú na podporu súčasného umenia. S
projektom Traja z pekného páru (s Ivanom Csudaiom a Stanislavom Divišom) sa zúčastnil 26. bienále v São Paule (2004).
