Od novembra 2021 bol v átriu SNG výtvarník Marcel Mališ maľovať autorskú repliku strateného diela - svoj nový obraz s pozmeneným názvom VďakyZdanie československého ľudu. Ako verne k úlohe pristúpil, bolo na jeho rozhodnutí. Pre maliara bola galéria „pracovňou" a obraz tak pribúdal pred zrakmi verejnosti. Maliarska akcia sa stala východiskom pre nový experimentálny žáner - umenovednú výpravu, ktorá zrkadlí naše premýšľanie o postavení národnej galérie ako vzdelávacej inštitúcie dnes. Je to miesto kladenia otázok a hľadania odpovedí.
V horúcom júni roku 1950, ktorý sa stane novým temným obdobím našej novodobej histórie, v tom júni, keď bola popravená Milada Horáková, začína trojica výtvarníkov pracovať na veľkolepej propagandistickej zákazke. Jan Čumpelík, Jaromír Schoř a Alena Čermáková ako členovia tvorivého kolektívu Č.S.Č. maľujú na zákazku ikonické dielo socialistického realizmu Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi.
Monumentálny obraz (8,7 x 8 m) má reprezentovať servilnosť Československa na výstave hospodárskych úspechov v Moskve, no nakoniec sa stáva highlightom výstavy Československo-sovietskeho priateľstva v umení na pražskom Žofíne. Obrazu je venovaná mimoriadna pozornosť, o jeho vzniku pravidelne informujú médiá, jeho odhalenie sprevádza adekvátna mediálna pozornosť, prezentuje sa za účasti politikov, nakrúca ho filmový štáb. Nadšenie však veľmi skoro opadáva a obraz sa stáva terčom kritiky. V marci 1953 jeho hlavný protagonista zomiera a obraz navždy zmizne.
Výprava je príležitosťou na otvorenie niekoľkých tém, ktoré sú (nielen) v našom umení znepokojujúco prítomné. Okrem situácie v 50. rokoch 20. storočia sa budeme venovať aj vzťahu propagandy a umenia, hoaxom, budovaniu kultu osobnosti či téme strachu, vzťahu originálu a kópie, problematike autorstva, monumentálnej tvorbe, umeniu na zákazku, mecenášstvu či vnímaniu a chápaniu problematických úsekov našich dejín. Ukončenie projektu sme naplánovali na 27. júna 2021, symbolicky na výročie popravy Milady Horákovej.
„... našou motiváciou je presvedčenie, že proti nebezpečenstvu totality vedie iba jedna cesta: cesta skúsenosti a slobodnej diskusie o tom, čoho sa treba vyvarovať". (Traumfabrik Kommunismus, 2003)
Ztracený svatý (2021)
Prvý česko-slovenský detektívny príbeh s kunsthistorickou zápletkou, komiksom a historickým ponaučením
Akcia ZET je paralelnou aktivitou k publikácii - prvému československému detektívnemu príbehu s kunsthistorickou zápletkou, komiksom a historickým ponaučením. Knihu píše Ondřej Horák (Fuczik) v spolupráci s Alexandrou Kusou, o ilustrácie sa stará Jindřich Janíček, o úpravu Nikola Klímová, obaja z vydavateľstva Take Take Take. Na knihu sa môžete tešiť už na jar 2021!
Akcia ZET je pripravená aj pri príležitosti výstavno-edičného projektu Cold Revolution (Jérôme Bazin, Joanna Kordjak) v Národnej galérii umenia Zachęta vo Varšave.
Námet: Alexandra Kusá
Autorský kolektív: Ondřej Horák (Fuczik), Samuel Chovanec, Marcela Kvetková, Alexandra Kusá, Marcel Mališ, Braňo Matis, Kristína Paulenová
Podcast Dejiny
V spolupráci s Denníkom SME a historickým podcastom Dejiny sme pripravili cyklus deviatich podcastov Deväť obrazov komunizmu, o zaujímavých medziodborových témach, ktorý pripravujeme spolu s odborníkmi a rôznymi inštitúciami. Podcast vedie šéfredaktor časopisu Historická revue Jaro Valent.
Strach bol nástrojom komunistickej moci - o akej miery dokáže človeka ovládať strach a ako s ním pracovala komunistická mašinéria na získanie a upevnenie svojho monopolu moci? S historikom Milanom Bártom z Ústavu pro studium totalitních režimu v Prahe a psychologičkou Kristínou Buškovou.
Socialistický realizmus: V kúdoloch päťročníc sa mala zrodiť aj nová kultúra - s riaditeľkou SNG Alexandrou Kusou o tom, ako vyzeralo umenie v službách režimu a existoval pred ním únik?
Stalin ako nová modla - s politológom Tomášom Zálešákom, kde máme hľadať korene javov, v ktorých sa pradávne ľudské túžby po lepšom a bezbolestnom svete premieňajú do moderných totalitných ideológií?
Socialistický film ukazoval raj na zemi, realita bola iná - Ako fungovala komunistická propaganda a ako vplývala na široké masy? Vyvolávala skôr úsmev na tvári alebo dokázala presvedčiť dovtedy ešte váhajúcich obyvateľov? A ako vízii svetlých zajtrajškov zodpovedala ekonomická a sociálna realita? S teoretikom filmu Martinom Cielom a historikom Jakubom Šloufom z z Ústavu pro studium totalitních režimu.
- - - - - - - -
Na projekte Akcia ZET spolu-pracujú:
Marcel Mališ
Na výtvarnú scénu vstúpil kritickou hyperrealistickou maľbou. Túto techniku využíva na sprostredkovanie kritických obsahov týkajúcich sa nielen aktuálnych maliarskych, ale aj spoločenských problémov. Prejavuje dlhodobý záujem o interpretácie politických udalostí a o sociálne „telo", ako aj zaujatie pre aktuálne myšlienkové trendy vo filozofii a v estetike - dokonca sa nevyhýba označeniu, že je moralista.
Ondřej Horák (Fuczik)
Známy popularizátor výtvarného umenia, architektúry a spriatelených disciplín v československom zábere. Autor filmov, relácií, scenárov, námetov, publikácií, výstav a iných počinov, ktoré s umením súvisia. Utajený romantik, ktorý verí v mravnú, tvorivú a hybnú silu umenia. Držiteľ ocenenia Magnesia Litera.
Samuel Chovanec
Spoluvytvára a programuje multimediálne inštalácie s vysokým podielom kreatívneho myslenia. Je novou posilou nášho tímu a jeho prvá realizácia je integrálnou súčasťou výstavy Generácia 909,76. V rámci Akcie ZET oživí veľkoformátovú maľbu - postará sa o vytvorenie inštalácie, ktorá bude pracovať s témou banality zla.
Braňo Matis
Grafický dizajnér so širokým záberom a s presvedčením, že funkčný dizajn môže byť interpretačným partnerom akéhokoľvek projektu. Autor grafickej identitya inovačného informačného systému budúceho areálu národnej galérie. V SNG dlhodobo pracuje aj ako grafická podpora v autorskom tandeme s Pavlínou Morháčovou.
lab.SNG
Je originálna platforma SNG, fungujúca od roku 2015, v rámci ktorej naši kolegovia a externisti realizujú a skúmajú možnosti inteligentného využitia digitálnych technológií v galerijnej a múzejnej praxi. S výsledkami ich práce sa môžu návštevníci zoznámiť nielen pri návšteve galérie, pretože digitálny obsah nevtieravo, no príznačne integrujú priamo do výstavných priestorov, ale aj on-line. Pomoc a skúsenosti lab.SNG využívajú aj iné galérie, inštitúcie a iniciatívy.
Programový tím SNG
Oddelenie marketingu a tvorby programov sa spoločne s tímom galerijných pedagógov venuje inteligentnému sprostredkovávaniu múzejných obsahov verejnosti a vzdelávaniu umením. Tím pripravuje okrem dramaturgie programov aj ich metodologické ukotvenie a vôbec zavedenie tohto druhu premýšľania do bežnej praxe národnej galérie.
Partnerské organizácie:
Národná galéria umenia Zachęta vo Varšave
Ústav pro studium totalitních režimu v Prahe
Denník SME - Podcast Dejiny / Jaroslav Valent, Historická revue
- - - - - -
Monumentálna maľba patrí medzi najstaršie umelecké médiá civilizácie, stačí si spomenúť na výzdobu pravekých jaskýň v Altamire či Lascaux. Svoj „zlatý vek" zaznamenala v období stredoveku predovšetkým v sakrálnych interiéroch, či už v podobe mozaiky v Byzancii alebo fresky v Taliansku a následne aj v strednej Európe. Ale aj neskôr preukázala mimoriadnu životaschopnosť, napr. v iluzívnej barokovej maľbe, ktorej príkladom je aj výzdoba bratislavského Kostola sv. Alžbety Durínskej od Paula Trogera a Johanna J. Zeillera (okolo 1742). Prostredie tejto stavby nám ponúka umeleckohistorický kontext na zamyslenie sa nad funkciami monumentálneho maliarstva v minulosti a dnes, nad možnými paralelami, ale aj zásadnými rozdielmi medzi hagiografickou legendou a propagandou, medzi iluzívnou maľbou a reklamnou stratégiou. Komentuje Dušan Buran, vedúci kurátor Zbierok starého umenia SNG.
Princíp tvorby nového umeleckého diela, ktorý počíta s citáciou už jestvujúceho diela iného autora, súvisí s nástupom modernity. Zmeny v spoločnosti, ktoré prinieslo 19. storočie, ako priemyselná revolúcia, nové vynálezy vrátane rozvoja fotografie a filmu, priniesli pre umelcov a umelkyne nové výzvy. Svojou aktuálnou tvorbou sa mohli vyjadrovať k súdobej spoločnosti aj s použitím silných obrazov z minulosti, ku ktorým sa osobne vzťahovali. Po druhej svetovej vojne začalo mladé umenie v reakcii na rozmach masmédií prirodzene zdieľať obrázky a myšlienky a vrstviť ich. V súčasnom umení, ktoré vzniká v období novej revolúcie (najmä sociálnych) médií, je citácia konceptuálnym nástrojom, ktorý stavia na presune vybraného diela z pôvodného umeleckohistorického kontextu do nových interpretačných súvislostí. V tomto prípade cituje Marcel Mališ dielo socialistického realizmu Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi, aby aktualizoval poukaz na úzky vzťah medzi utópiou a ideológiou. Napokon, samotná predloha jeho citácie je parafrázou kresťanskej ikonografie, napríklad motívu apoteózy Krista. Predvedenie malo byť uveriteľné a presvedčivé a pôsobilo preto ako scéna z filmu, kde každá postava má svoju vyhradenú rolu v spoločnej úlohe šťastia a novej komunistickej spirituality, ktorá ako inovované materialistické náboženstvo celkom prekrýva to staré. Komentuje Lucia Gregorová Stach, vedúca kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia SNG
Umenie nevzniká vo vzduchoprázdne. Pri zrode nových umeleckých diel stál v dejinách spravidla vždy konkrétny objednávateľ, ktorý dielo inicioval, sprostredkoval, aj zaplatil. V minulosti to bola hlavne cirkev, šľachta, pápeži, králi... Týmto spôsobom potvrdzovali svoj – často významný – spoločenský status, ale aj vkusové preferencie. Cez kategóriu objednávateľa možno bližšie poodhaliť sieť sociálnych (mocenských, ideologických atď.) vzťahov, v ktorých umelecké diela fungujú. Po februári 1948 nastupuje u nás nový objednávateľ umenia. Komunistická strana a štát si na to budujú systém inštitútov a mechanizmov slúžiacich na to, ako objednávku umeleckých diel realizovať. Ako nová forma štátnej objednávky vznikajú tzv. úlohové akcie, neskôr sa rozšíri aj o výzdobu verejných priestorov, ktoré treba skultivovať nielen esteticky, ale hlavne ideologicky... O tom všetkom porozpráva kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia Katarína Bajcurová.
- - - - - -
Cvičenie Historylab: Co říkali o obraze?
Link na cvičenie
Odporúčaný metodický postup pre prácu s cvičením
