Zbierka autorského šperku SNG je v spektre slovenských verejných kolekcií jediným systematicky a konzistentne budovaným súborom venovaným tejto relatívne mladej umeleckej disciplíne. Podobne formulované kolekcie ateliérového/umeleckého/autorského šperku 20. a 21. storočia v stredoeurópskom priestore vznikli napr. v Moravskej galérii v Brne, Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe, MAK vo Viedni. Najväčšou a najkvalitnejšie zastúpenou (v pozoruhodnom medzinárodnom zábere) múzejnou zbierkou autorského šperku v Európe disponuje Die Neue Sammlung - The Design Museum v Mníchove, ktoré ju aj prezentuje v dlhodobej expozícii. Slovenský autorský šperk v nej zastupuje Anton Cepka.
Šperk bez klenotníckej, bižutérnej príslušnosti, umelecké dielo, ktoré je príznačné mierkou, vzťahom k ľudskému telu a extrémnou komunikatívnosťou, sa predmetom cieleného výtvarného záujmu stáva od 60. rokov 20. storočia. Viacerí tvorcovia vtedy začínajú navrhovať šperk so zreteľom na jeho primárne výtvarnú hodnotu a bez napojenia na komerčnú sféru. Šperk pre nich prestáva byť len úzko špecializované umelecké remeslo, vedome sa dištancujú od jeho chápania ako symbolu statusu, módnej ozdoby a luxusného tovaru. Nový šperk otvára a razí si nové cesty naprieč umeleckými žánrami, s nasadením praktikuje materiálovú, vizuálnu, obsahovú i sociálno-spoločenskú herézu, s ambíciou re-definovať sa ako plnoprávna a povšimnutiahodná súčasť súdobých reformných pohybov vo výtvarnom umení.
Od 2. polovice 60. rokov sa odvíja aj zberateľský záujem SNG, iniciovaný vtedy solitérnou, ale neprehliadnuteľnou šperkárskou tvorbou Antona Cepku. Dnes má kolekcia autorského šperku SNG takmer 500 diel a je súčasťou Zbierok úžitkového umenia, dizajnu a architektúry. Gro zbierky tvorí slovenský autorský šperk v genéze od počiatkov v 60. rokoch až po koniec tisícročia. Obdobie po roku 2000 je v zbierke načrtnuté zatiaľ len stopovo, naliehavou úlohou do budúcnosti sa tak javí vitálnu, viacerými pozoruhodnými šperkármi strednej a mladšej generácie zabývanú scénu podchytiť aj v zbierkovom fonde SNG. Medzinárodný presah kolekcia nadobudla koncom 70. rokov najprv sporadickými nákupmi z výstav v SNG, od 90. rokov aj intenzívnymi akvizíciami z medzinárodných sympózií šperku v Kremnici. Do zbierky sa tak dostali napr. diela renomovaných holandských šperkárov Gijsa Bakkera a Annelies Planteydt. Spriaznenosť s českým šperkom, daná do roku 1990 (okrem iného) možnosťou vysokoškolského šperkárskeho školenia, je v zbierke pripomenutá dielami viacerých českých umelcov, vrátane takých rešpektovaných autorov ako Josef Symon, Alena Nováková, Vratislav Karel Novák, Jaroslav Kodejš, Pavel Opočenský či Svatopluk Kasalý.
Počiatky zbierky autorského šperku SNG sú datované rokom 1966, kedy boli v rámci 6. nákupnej komisie pre zbierky užitého umenia a priemyselného výtvarníctva (UPV) zakúpené štyri šperky Antona Cepku. Medzi nimi dva, ktoré boli súčasťou jeho diplomovej práce na VŠUP v Prahe. Ňou raketovo prerazil v európskom šperkárskom priestore - na prestížnom Medzinárodnom veľtrhu umeleckého remesla v Mníchove za túto kolekciu získal Bavorskú štátnu cenu. Cepkovu tvorbu odvtedy SNG akvizične pokrývala pravidelne, výsledkom je takmer 50 diel v zábere od autorského šperku, dizajnu šperku, cez objekty, realizácie do architektúry až po kresby. Ide o najrozsiahlejší súbor diel tohto, v medzinárodnom šperkárskom kontexte mimoriadne ceneného autora, zastúpeného v popredných inštitucionálnych i súkromných zbierkach v Európe, USA, Austrálii. Cepka bol na Slovensku prvým profesionálne školeným šperkárom, domáca scéna autorského šperku sa od 60. rokov pozvoľna začala formovať zásluhou vstupu sochárov, umeleckých remeselníkov i ďalších absolventov šperkárskej špeciálky na VŠUP v Prahe.
Sľubný nábeh novej umeleckej disciplíny po polovici 70. rokov 20. storočia zaznamenáva premiérová výstava slovenského autorského šperku Súčasný slovenský šperk, ktorú v roku 1976 v SNG uviedla Ágnes Schrammová. Jej zásluhou sa focus na autorský šperk stal v Zbierke (kabinete) úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva podstatnou a dlhodobo rozvíjanou stratégiou. Prezentácia, zachytávajúca tvorbu desiatich v slovenskom prostredí pôsobiacich autorov, bola do veľkej miery realizovaná zo zbierkového fondu SNG. Okrem fundamentu prác Antona Cepku to bola šperkárska línia tvorby Václava Ciglera, sochársky motivované šperky Erny Masarovičovej, Aliny Ferdinandy, Jozefa Jankoviča a Dušana Králika, inovovaná drôtená tradícia v podaní Remígie Biskupskej, materiálové a technologické experimenty Jany Cepkovej (smalt), Petra Mišíka (tvrdý filigrán) a konštruktívne šperky Imricha Svitanu, ktorý podobne ako Anton Cepka a Jana Cepková absolvoval odbor Umelecké spracovanie kovov na VŠUP v Prahe.Už vtedy do zbierky pribudla aj špecifická kategória skleneného šperku, príznačná pre český autorský šperk. Okrem Václava Ciglera ju reprezentoval Václav Plátek a od konca 70. rokov sa kolekcia rozrastala o práce absolventov Ciglerovho ateliéru Sklo v architektúre na VŠVU v Bratislave (Jozef Vachálek, Pavol Hlôška, Milan Gašpar, Eva Potfajová, Pavel Tomečko, Jozef Tomečko, Askold Žáčko a ď.). Líniu skleneného šperku po Ciglerovi pestoval u svojich študentov aj Askold Žáčko (vedúci ateliéru v rokoch 1979 - 1990). Šperk z týchto ateliérov nie je viazaný len na sklo. Pohyb medzi materiálmi, technikami, ako aj naladenie na cezhraničný výtvarný názor, charakteristické už pre Ciglerov ateliér, tak priniesli viaceré zaujímavé šperkárske experimenty. Niekoľko z nich sa podarilo preniesť do zbierky SNG (napr. Miloš Balgavý ml., Juraj Opršal, Anna Daučíková). Nechýba ani šperkársky prejav výrazných sklárskych osobností Ľubomíra Blechu a Ľubomíra Arzta, ako aj niekoľko ukážok skleneného šperku v jeho vrcholnej fáze v podaní českých šperkárov Vratislava Karla Nováka, Svatopluka Kasalého a Jaroslava Kodejša a ďalších.
Ak slovenský autorský šperk pomaly dozrieval zásluhou tvorcov programovo zameraných na šperk (okrem absolventov pražskej VŠUP aj SUPŠ v Kremnici a SUPŠ v českom Turnove), v nemenšej miere jeho konfigurácie ovplyvnili autori sledujúci tému šperku z pozícií iných výtvarných odborov (v dočasnom alebo dlhodobom nastavení). Po polovici 80. rokov sa k dovtedy hlavne sochárskemu a sklárskemu interesu o šperk pridávajú textilní výtvarníci, keramici, architekti, maliari... Médium šperku už definitívne nie je uzavretým klubom, ale otvorenou fluidnou arénou, ktorá sa zreteľne hlási k aktuálnym postmoderným tendenciám. Túto, v kolekcii SNG silne pokrytú, vrstvu reprezentujú napr. šperky - objekty multiodborového výskumníka Karola Pichlera, „deštruovaním konštruovaná" šperkozbroj Aleša Votavu, s telom jemne zasnúbené textilné siete Silvie Fedorovej, či mocné porcelánové uzly závesov Imricha Vaneka. Autorským šperkom zaznávané zlato (a aj auru zlatníckej histórie) u nás od konca 80. rokov vracia do hry maliar Daniel Brunovský. Pôvodne architekt Karol Weisslechner šperk chápe aj ako dráždivé i naliehavé entropie tela, neváha zapojiť netrvácne či organické matérie (sadra, vlasy). Šperk je od začiatku 90. rokov jedným z jeho eminentných profesionálnych záujmov, napokon práve on po Antonovi Cepkovi v roku 1995 prebral školenie šperkárov na VŠVU v Bratislave.
Zbierkový fond autorského šperku sa v skromnej miere rozširoval pravidelne, unikátnym bol nákup v roku 1991, kedy sa kolekcia obohatila o 100 diel. Akvizícia súvisela s veľkou odborovou výstavou, usporiadanou v SNG ako prehľad šperkárskeho diania na Slovensku v rokoch 1961 - 1991. Zároveň priniesla viacero diel slovenských i zahraničných tvorcov z nedávno založeného Medzinárodného sympózia umeleckého šperku v Kremnici i výstavy Súčasný holandský šperk v SNG.
Súčasný autorský šperk v zbierke SNG zastupujú hlavne absolventi ateliéru Ateliér S+M+L_XL - Kov a šperk VŠVU v Bratislave - Jana Machatová, Sylvia Jokelová a Betty K. Majerníková.