Zbierku modernej a súčasnej kresby, ktorá sa vyprofilovala zo zbierky kresby SNG, tvorí dnes takmer 15 000 zbierkových predmetov. Najväčšia a najkomplexnejšia zbierka svojho druhu na Slovensku je orientovaná prevažne na diela autorov stredoeurópskej a slovenskej proveniencie, vytvorené rôznymi technikami a kresebnými štýlmi na papierovom nosiči. Nachádza sa v nej aj nezanedbateľná časť diel významných českých a zahraničných autorov a autoriek (Mikoláš Aleš, Ilja Jefimovič Rjepin, József Rippl-Rónai, Oskar Kokoschka, Miloš Jiránek, Willi Nowak, Jindřich Štyrský, Josef Šíma, Adriena Šimotová a ďalší).
Súčasťou fondu sú nielen skice, ale aj prepracovanejšie štúdie na papieri v technikách akvarelu a gvašu, ktoré vďaka svojej bezprostrednosti zohrávali v modernom umení dôležitú úlohu tvorby odohrávajúcej sa na hranici kresby s maľbou. Hoci tieto diela často vznikali ako výskumy tvarovej kompozície a farebnej skladby v početných verziách pre neskoršie maliarske stvárnenie, viaceré z nich si zachovali autonómnosť a zároveň sú cenným dokladom východísk svojich autorov. Platí to aj v prípade mnohých prípravných kresieb pre grafické listy alebo sochy (kresby Alojza Stróbla, Jozefa Kostku, Rudolfa Uhra).
Knižné ilustrácie rôznej kvality, ktoré tvoria veľkú časť zbierky, chápeme ako prienik voľnej kresby s úžitkovým umením. Zbierka diel datovaných po polovici 20. storočia je inak koncipovaná než zbierka modernej kresby do roku 1957. Orientuje sa vo veľkom rozsahu práve na úžitkovú kresbu - ilustráciu, keďže na pôde SNG sa od roku 1967 usporadúvali obľúbené medzinárodné Bienále ilustrácií Bratislava a ilustrácii detskej knihy sa venovala do roku 1989 značná odborná pozornosť. K najvýznamnejším súborom ilustrácií patria diela autorov ako Martin Benka, Ľudovít Fulla, Josef Čapek, Albín Brunovský, Alojz Klimo.
K žánrovej kresbe patrí veľký súbor podobizní a karikatúr osobností kultúrneho života a súdobých umelcov, autoportrétov, ktoré zbierku oživujú a obohacujú. V zbierke sa nachádzajú aj vzácne skicáre slovenských moderných maliarov (Miloš Alexander Bazovský, Mikuláš Galanda, Eugen Nevan, Ernest Špitz).
Vďaka intímnej povahe média kresby, ktoré bolo nositeľom tvorivého experimentu v celých dejinách umenia, mapuje zbierka formálne špecifiká a témy súvisiace s lokálnymi avantgardnými výbojmi a sleduje aj široký prúd tendencií výtvarnej moderny. Dokumentuje nielen samotné umelecké myslenie a jeho premeny od začiatku revolučného 20. storočia, ale aj formovanie výtvarných názorov autorov a autoriek v kontexte sociálno-kultúrneho stavu krajiny. Tieto ich názory ovplyvňovali prax, produkciu a nákupy aj politicky angažovanej tvorby do roku 1989. To platilo zvlášť v období 50. rokov, keď sa socialistický realizmus presadzoval ako estetický nástroj totalitného režimu a počas tzv. normalizácie v 70. rokoch, keď sa oficiálne preferovaným žánrom stala bezpohlavná ilustratívna figurácia ako dedičstvo sorely.
Témy a ich ikonografická štruktúra predstavujú v komplexnosti, akú ponúka táto zbierka, významný materiál na výskum vývoja slovenského umenia 20. storočia v kontextoch dejín umenia a kultúry, či už ide o transformované náboženské symboly v konotáciách so súčasným životom ľudí (napr. Perníková Madona Ľudovíta Fullu z roku 1952), o námety diktované požiadavkami oficiálnej socialistickej výtvarnej dogmy alebo o mimikry autorov unikajúcich tomuto tlaku vo variáciách klasických žánrov z dejín umenia (napríklad kytice, zátišia a akty Jána Mudrocha).
Samostatná zbierka kresby starého a moderného umenia sa začala budovať už pri založení SNG v roku 1950. Prvým jej dielom (K 1), nadobudnutým kúpou od súkromných vlastníkov šesť mesiacov po vzniku inštitúcie, bol luministický akvarel Deti na lúke (okolo 1910) jedného z otcov moderného maliarstva na Slovensku Gustáva Mallého, ktorý dospel neskôr k dôslednému budovaniu tvaru cézannovskou geometriou. Následné akvizície (nielen) v kresbe vychádzali z cieľavedomej snahy odborného kuratória zozbierať ucelenú kolekciu staršieho a moderného umenia, ale zároveň pravidelne dopĺňať zbierku dielami súčasníkov.
Od prvých rokov existencie sa do zbierok SNG dostávali diela prevodmi zo štátnych inštitúcií a nákupmi od súkromných majiteľov, autorov a ich rodín, niekedy z významných výstav. Už vo februári 1950 boli z výstavy Súčasné slovenské umenie v Prahe napríklad získané aj kresby tzv. vojnovej generácie vtedy aktívnych autorov Ladislava Čemického, Vincenta Hložníka, Teodora Tekela, Jána Želibského a Jána Mudrocha.
Zbierka postupne vynikajúco obsiahla predovšetkým autorov a autorky 1. polovice 20. storočia. Jej súčasťou sú diela autorov, ktorí tvorili koncom 19. storočia v mníchovsko-budapeštianskom realizme (Jozef Hanula, Gejza Angyal), v stredoeurópskom variante impresionizmu a luminizmu v plenérovej krajinomaľbe (Ladislav Mednyánszky, Maximilán Schurmann, Ľudovít Csordák, Elemír Halász-Hradil, Karol Lehotský, Ivan Žabota) a v ľudopisných aj meštianskych figurálnych štúdiách (Jaroslav Augusta, Joža Úprka, Gustáv Mallý, Želmíra Duchajová-Švehlová).
Vplyvy secesie dokladajú kresby Petra Júliusa Kerna, Antona Jasuscha a Konštantína Köváriho-Kačmarika a príklon k expresionizmu je evidentný najmä v uhlových a pastelových prácach Konštantína Bauera a Kolomana Sokola. Zo secesného a symbolistického východiska pramení aj monumentalizujúca obraznosť kresieb, gvašov a pastelov Martina Benku a jeho nasledovníkov Edmunda Gwerka, Zola Palugyaya, ďalšiu kapitolu práce s líniou, tvarom, kompozíciou a prehodnotenie ľudovej témy otvorili Miloš Alexander Bazovský a Janko Alexy. Kresby Karola Harmosa, Arnolda Petra Weisza-Kubínčana, Imricha Weinera-Kráľa, Jakuba Bauernfreunda a Endreho Nemesa odrážajú expresívno-surrealistický vplyv.
Najvýznamnejší predstavitelia avantgardy na Slovensku Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda sú v zbierke kresby zastúpení rozsiahlymi súbormi diel. Fulla dielami od scénických návrhov v duchu Bauhausu až po rozsiahle ilustrátorské dielo. V kresbe sú zaujímavé príspevky Ester Šimerovej-Martinčekovej vychádzajúcej z francúzskeho konštruktivizmu.
Druhú vlnu autorov a autoriek moderného slovenského maliarstva s príklonom k civilizmu zachytáva zbierka kresby v dielach Ley Mrázovej, Eugena Nevana, Bedricha Hoffstädtera, Jána Želibského a autorov spätých s hnutím nadrealizmu Cyprián Majerníka, Jána Mudrocha, Petra Matejku, Ladislava Gudernu a ďalších, a napokon v dielach mladších autorov s výrazným kresebným štýlom Vincenta Hložníka a Ernesta Zmetáka.
V zbierke kresby druhej polovice 20. storočia zachytáva materiál datovaný po roku 1957 stopy najdôležitejších povojnových tendencií, ktoré otvárajú aktivity členov skupiny Konfrontácií a Skupiny Mikuláša Galandu.
V umení neoavantgardných smerov sa v plnosti prejavila povaha kresby ako medzidruhového média, schopného stať sa platformou pre experiment s vizuálnou obraznosťou a pre intelektuálnu hru. Zbierka mapuje presun ťažiska diela z témy na samotnú tvorbu, materiálovú podstatu (informel) či myšlienku (konceptuálne umenie). Obsahuje štúdie na papieri od autorov a autoriek venujúcich sa archetypu v sochárstve a maľbe (Rudolf Uher, Jozef Kostka, Ervín Semian, Marián Čunderlík, Andrej Rudavský, Milan Laluha, Pavol Tóth), novej figurácii (Rudolf Krivoš, Jozef Jankovič, Julián Filo, Agneša Sigetová, Milan Paštéka, Dušan Králik, Vladimír Popovič), geometrickej abstrakcii (Milan Dobeš, Robert Urbásek, Štefan Belohradský, Pavol Binder, Danuta Binderová), u niektorých z nich mapuje aj ich postupný autorský vývoj vo viacerých tendenciách, charakteristický pre stredoeurópsku modernu. Zároveň sa v kresbe široko uplatnil ironický surrealizmus Karola Barona a imaginatívna tendencia typická pre stredný prúd slovenskej grafiky od 70. rokov (Albín Brunovský, Dušan Kállay, Vladimír Gažovič, Róbert Brun).
V zbierke sú zastúpené aj diela konceptuálneho umenia, ako sú partitúry novej „cageovskej" hudby Milana Adamčiaka od roku 1966, myslené sochy a ďalšie práce Vladimíra Havrillu, textové diagramy Júliusa Kollera a séria kresieb Cosmos (1971) Stana Filka, prospektívne projekty Jozefa Jankoviča, koncepty sochára Juraja Meliša, partitúry Dezidéra Tótha, konceptuálne kresby a koláže Michala Kerna, Otisa Lauberta, veľkoformátová ZOO Bratislava (1981) od Petra Bartoša a jeho ďalšie kresebné projekty či cyklus máp Petra Kalmusa. V zbierke sa uplatnili aj intímnejšie postupy autorov a autoriek analytickej maľby z okruhu pedagóga Rudolfa Filu (Milan Bočkay, Klára Bočkayová, Marian Meško, Igor Minárik) a osobitý príspevok akčnej a denníkovej kresby Igora Kalného vo väčšom súbore diel.
Z aktuálneho umenia, ktoré kresbu používa v nových súvislostiach s ostatnými médiami, stoja za zmienku akvizície Denisy Lehockej experimentujúcej s autorskými technikami (napríklad s kresbou soľou), práce na papieri Erika Bindera striekané akrylátovými sprejmi, denníkové kresby Svätopluk Mikytu.
Budúcnosť zbierky predpokladá ďalšie rozširovanie fondu o staršie diela slovenského umenia najmä z 2. polovice 20. storočia, ako aj o súčasné práce z posledných dvoch dekád, v ktorých sa plne uplatňuje dlhodobá expanzia kresby do priestoru aj v súvislosti s prienikom nových médií a technológií do praxe vizuálneho umenia.