Zbierka modernej a súčasnej grafiky od roku 1900 je koncipovaná ako fond grafického umenia - špecifického výtvarného druhu založeného na princípe tvorby autorských odtlačkov z originálnej predlohy (tlačovej formy) na prevažne papierový nosič.
Grafické umenie prešlo v 20. storočí významným vývojom v rozvoji tradičných techník aj v zavádzaní nových. Z hľadiska zamerania jednotlivých diel zbierkový fond obsahuje voľnú aj úžitkovú grafiku (ex libris, originálna reprodukcia, knižná ilustrácia). Voľné grafické listy zastupujú tvorbu všetkých hlavných osobností aj podoby grafiky 20. storočia, od litografií a leptov cez výrazovo moderné drevorezy a drevoryty až po jedinečné monotypie, ktoré sú technikou na pomedzí maľby a grafiky, pretože každý odtlačok je originálom preneseným zo vždy novej vrstvy farby na predlohe. Tematicky zbierka predstavuje mimoriadne bohatý materiál na štúdium dejín grafického umenia v stredoeurópskom prostredí od prelomu 19. a 20. storočia.
Zbierka grafiky vznikla hneď pri založení SNG v roku 1950. Jej fond tvorí približne 13 000 diel prevažne slovenskej a stredoeurópskej proveniencie a vzorka medzinárodného grafického umenia (japonské drevorezy od neznámeho autora, lepty Jacquesa Villona, Maxa Klingera, Emila Noldeho, Pabla Picassa a Lyonela Feiningera, litografie Oskara Kokoschku a Fernanda Légera, drevoryt Katy Kollwitzovej, litografia Adolfa Frohnera, monotypia a koláž Sandrie Hu, serigrafie Andyho Warhola).
V zbierke je dobre zastúpené české grafické umenie, ktorému sa galéria venovala počas celej histórie akvizícií (lepty Viktora Pressiga, Maxa Švabinského, drevoryty Františka Bílka, Josefa Váchala, rytiny Otakara Kubína, Emila Fillu, Josefa Šímu, litografie Miloša Jiránka, Kamila Lhotáka, súbor rytín a monotypií Vladimíra Boudníka, rytiny Karla Malicha, Naděždy Plíškovej, Jiřího Anderleho, perforované rytiny Aleny Kučerovej, litografie Jiřího Balcara, serigrafia Radka Kratinu, linoryt Michaela Rittsteina a veľký súbor exlibrisov a grafických listov rôznych autorov z 1. polovice 20. storočia).
Zbierka obsahuje niekoľko diel významných poľských umelcov z 2. polovice 20. storočia a značný počet grafík od neznámych maďarských, belgických, francúzskych, nemeckých a českých autorov z prelomu 19. a 20. storočia, čo vyplynulo zo skutočnosti, že najmä v prvej dekáde po založení SNG sa grafické umenie získavalo nielen prevodmi z existujúcich inštitúcií (napríklad zo Slovenského národného múzea), nákupmi od súkromných majiteľov, autorov a ich rodín, ale aj nákupmi zo starožitníctiev a antikvariátov. Od roku 1955 už boli nákupné komisie SNG rozdelené podľa zamerania na staré a súčasné umenie. Aj táto zbierka sa od začiatku budovala v dvoch líniách, a to dopĺňaním diel z 1. polovice storočia a akvizíciami diel súčasníkov.
Tvorbu s datovaním prvých dvoch dekád 20. storočia v zbierke zastupujú ucelené súbory diel autorov spätých s koncom 19. storočia a s krajinomaľbou (lepty Maximilána Schurmanna, litografie Ľudovíta Csordáka), s realizmom budapeštianskej akadémie (Gejzu Angyal), ale aj s počiatkami modernej grafiky reprezentovanými osobnosťou Eugena Króna, ktorého vplyvnú kresliarsku školu v Košiciach absolvoval napríklad aj Koloman Sokol. Najmä výstavba Krónovho cyklu litografií Muž slnka I. - V. (1920 - 1930) vychádza z kubizmu a zároveň prehodnocuje podnety jasuschovského expresionizmu a secesie. Veľký konvolút drevorytov, litografií a leptov Kolomana Sokola predstavuje jedného z najvýznamnejších slovenských grafikov, ktorý zúročil nielen vplyv expresívnych tendencií na východnom Slovensku a európskych medzivojnových avantgárd, ale aj dôsledné poučenie mexickým umením - práve v Mexiku počas svojho pôsobenia založil aj vlastnú grafickú školu.
Plné rozvinutie avantgardných postojov k umeniu nachádzame aj v grafike Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, ktorí v (kolorovaných) litografiách, linoleorytoch a rytinách syntetizovali vzájomné oslobodenie línie, tvaru a škvrny a ich používanie ako autonómnych prvkov kompozície s hľadaním autentického moderného výrazu vlastného slovenskému umeniu. Aktuálnosť ich vystúpenia poukazuje aj na súznenie s rôznymi prúdmi európskej moderny od začiatku 20. storočia.
Zbierka mapuje aj grafické realizácie predstaviteľov maliarskej národnej moderny Martina Benku, Miloša Alexandra Bazovského a Zola Palugyaya v litografiách, linoleorezoch a monotypiách. V zbierke je dokumentované aj grafické dielo predstaviteľov tzv. generácie 1909 (podľa výstavy Karola Vaculíka a Ľudmily Peterajovej Generácia 1909 - Svedomie doby v roku 1964). Väčšími súbormi sú zastúpení Vincent Hložník a Cyprián Majerník.
Akvizície grafických diel medzivojnovej generácie autorov ako Dezider Milly, Karol Ondreička, Andrej Nemeš, Eugen Nevan začínajú dielami z 30. rokov 20. storočia. V 40. rokoch už tvorili významní grafici Orest Dubay, Alojz Klimo, Ernest Zmeták, Ernest Špitz, ale nastupuje aj Marián Čunderlík. Diela zo zbierky, ktoré sú datované od začiatku 50. rokov, už podliehajú aj mnohovrstevnému filtru estetických požiadaviek umenia socialistického režimu. Od diel socialistického realizmu v 50. rokoch až po ilustratívnu figuráciu v 70. a 80. rokoch.
Napriek tomu, že sa do zbierky dostalo množstvo materiálu, ktorý dokladá práve tento ideologický tlak, je možné z figuratívnej grafiky izolovať veľkú skupinu kvalitných diel. K najvýraznejšiemu prúdu patria imaginatívne tendencie slovenskej grafiky, ako ich sformoval okruh autorov a autoriek od Albína Brunovského, Roberta Bruna, neskôr Vladimíra Gažoviča, Dušana Kállaya, Kamily Štanclovej a mnohých ďalších.
Podarilo sa však vybudovať aj rozsiahlu paralelnú kolekciu diel iného, progresívneho typu. Sú nimi predovšetkým diela niektorých autorov Skupiny Mikuláša Galandu (Milan Laluha, Andrej Barčík a Milan Paštéka) a autorov zo skupiny bratislavských Konfrontácií, testujúcich samotné médium grafiky v celkom novej materiálovej rovine informelového razenia. Spolu s reprezentatívnym výberom štrukturálnych a explozionalistických grafík Vladimír Boudníka tvoria diela vytvorené technikou monotypie a kombinovanej autorskej techniky Mariána Čunderlíka, Jaroslava Kočiša, Dagmar Kočišovej, Jozefa Jankoviča a Eduarda Ovčáčka zlatý fond zbierky grafiky.
Neokonštruktivistické tendencie v grafike sa plne prejavili v dielach Miloša Urbáska, Tamary Klimovej a Milana Dobeša. Špecifickým spôsobom prispeli ku grafickému umeniu autori širšieho neo-avantgardného okruhu, najmä pop-artových a novo-realistických tendencií, ako aj konceptuálneho umenia (napríklad Stano Filko, Jana Želibská, Jozef Jankovič, Rudo Sikora, Juraj Meliš, Michal Kern).
Od 70. rokov 20. storočia zbierka zachytáva grafickú tvorbu autorov z oblasti hyperrealizmu (Veronika Rónaiová), analytickej maľby a grafiky (Marián Mudroch, Daniel Fischer), ale aj prvých počítačových grafík J. Jankoviča a neskôr D. Fischera. Novú expresívnu polohu 80. rokov predstavuje grafická tvorba „novej divokej" generácie maliarov Laca Terena, Ivana Csudaia a Stanislava Černého a k postmoderne sa hlásiacich autorov Mateja Kréna a Petra Rónaia.
Z aktuálneho umenia sa zbierka nedávno doplnila o farebné linoryty Pala Čejku a Marka Blaža, ktorí rozvíjajú súčasné témy formou nových interpretácií grafických fenoménov známych z dejín umenia. Iné polohy súčasnej grafiky zastupujú počítačové grafiky ako výstupy z virtuálneho ateliéru Vladimíra Havrillu, diela autorov tzv. neokonceptuálnej generácie začínajúcej po roku 1989 a digitálne tlače ako progresívne grafické médium (Marek Kvetán).