Zbierka moderného a súčasného maliarstva (donedávna chronologicky rozdelená na zbierku 1. polovice 20. storočia a zbierku 2. polovice 20. storočia) sa začala budovať hneď po vzniku Slovenskej národnej galérie (1948). Vznikala z prevodov bývalých štátnych inštitúcií, nákupmi od autorov a súkromných osôb.
Na vytváraní zbierky mali v začiatkoch rozhodujúci podiel predovšetkým kurátor Karol Vaculík a kurátorka Ľudmila Peterajová. Už v priebehu 50. a 60. rokov sa premyslenou akvizičnou činnosťou (ale aj v dôsledku zberu tzv. formalistických diel) podarilo zhromaždiť pozoruhodný súbor diel z prelomu 19. a 20. storočia, vrcholných diel klasikov slovenskej maliarskej moderny (Martina Benku, Gustáva Mallého, Miloša Alexandra Bazovského, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Imricha Weinera-Kráľa), košickej – východoslovenskej avantgardy (Antona Jasuscha, Konštantína Bauera, Júliusa Jakobyho) a umelcov i umelkýň tzv. generácie 1909 a 1919 (Cypriána Majerníka, Jána Mudrocha, Petra Matejku, Eugena Nevana, Ester Šimerovej-Martinčekovej, Vincenta Hložníka, Ladislava Gudernu, Ernesta Zmetáka a ďalších), zastúpených v SNG naozaj reprezentatívnym spôsobom. Vyprofilovaný a do istej miery dnes už uzavretý súbor moderného maliarstva na Slovensku sa stal neodmysliteľným základom každej generačnej - výstavnej, knižnej i expozičnej - interpretácie dejín slovenskej moderny.
Budovanie zbierky v priebehu rokov odrážalo tiež záujem obohacovať zbierku o diela aktuálneho súčasného maliarstva. Tak sa podarilo už v 60. rokoch vytvoriť pozoruhodnú kolekciu diel maliarskej neomoderny 60. rokov: od nastupujúcich autorov, ktorí v uvedenom období dosiahli prvé vrcholy svojej tvorby, cez generáciu Galandovcov (Milan Laluha, Andrej Barčík, Milan Paštéka, Rudolf Krivoš, Rudolf Fila, Andrej Klimo, Viera Kraicová) až ku klasikom, ktorí vtedy dospeli k novej syntéze.
Dopĺňanie tohto progresívne vyprofilovaného súboru zastavila normalizácia, v 70. a 80. rokoch bolo ďalšie rozširovanie zbierky súčasného maliarstva skôr „extenzívne" a ovplyvňované ideologickými a kultúrno-politickými požiadavkami s dôrazom na široké zastúpenie tzv. angažovaného umenia.
Nový posun, najmä pri profilovaní zbierky maliarstva 2. polovice 20. storočia, nastal až po roku 1989, keď sa čiastočne podarilo zaplniť biele miesta zdedené z predchádzajúceho obdobia a zbierka bola obohatená o kolekcie nových i starších diel kľúčových postáv súčasného slovenského maliarstva: Rudolfa Filu, Milana Paštéku, Rudolfa Sikoru, Juraja Bartusza, Stana Filka, Vladimíra Popoviča, Júliusa Kollera, Miloša Urbáska, M. Čunderlíka, ale aj mladších: Kláry Bočkayovej, Milana Bočkaya, Daniela Fischera až po post-modernistov Laca Terena, Ivana Csudaia a ďalších.
Nové akvizície po roku 2000 priniesli aj nákupy diel najsúčasnejších autorov a autoriek (Bohdana Hostiňáka, Doroty Sadovskej, Denisy Lehockej, Martina Kollára, Michala Czinegeho a ďalších). Zbierka obsahuje aj menšiu kolekciu európskeho maliarstva (Marie Čermínová-Toyen, Oscar Dominguéz, Serge Charchoune, Max Weiler a ďalší).